SICILIA | Čierna Madona a ružový kostol
Ja: Mohli by sme si kúpiť nafukovačku.
Dear one: Ja neviem, čo by som s ňou robil, ja by som ju vôbec nevyužil.
Ja: Ja by som ju vedela využiť, veď to musí byť taká sranda v tých vlnách.
Dear one: Tak vy si ju kúpte a ja sa na nej budem voziť.
09:58 Konečne sme sa vymotali z hotela. Po včerajšom oddychovom dni na pláži
a pri hraní futbalu (vydržala som asi desať minút, to vážne nie je nič pre
mňa), sme si dnes vyzdvihli auto a ideme sa aspoň chvíľu potúlať po ostrove.
Teda, nechceme sa túlať - máme jasný cieľ: Tindari a Kostol Čiernej Madony. Požičali sme si fiat, samozrejme, ako tu má väčšina šoférov.
10:04 Toto je na smiech. Milá pani, cez cestu sa prechádza kolmo na vozovku a
nie po stredovej čiare chrbtom k autám.
10:49 Zaparkovali sme a vyšli pešo ku kostolu.
Dá sa vyviezť aj autobusom, ale pešo to trvá asi do 20 minút mierne do kopca. Popri asfaltke vedie krížová cesta, takže po štrnástich zastaveniach ste hore pri kostole.
11:09 Tindari (alebo
pôvodne Tyndaris) bolo mesto založené gréckym tyranom
Dionýzom. Neskôr bolo podmanené Rímskou ríšou a stalo sa veľmi dôležitým
strategickým miestom v rôznych bitkách. So šírením sa kresťanstva sa aj Tindari
stalo akýmsi pútnickým miestom Sicílie.
Symbolom mesta je práve kostol Čiernej Madony. O tom,
ako sa sem táto socha vôbec dostala, jestvuje nespočetne veľa legiend. Asi
najpravdivejší príbeh je, že socha pochádza z Konštantinopolu. Ako
jedna z nemála vecí mala byť prepašovaná z mesta, no na mori loď zastihla
búrka, ktorá celú loď so všetkými pokladmi vplavila práve do Tindari. A tak môžete Madonu obdivovať v kostole aj dnes - čiernu sošku s nápisom nigro sum
sed formosa (som čierna, no krásna).
Všade je napísané, že sa vnútri nesmie fotiť, no aj tak všetci fotia
každý jeden kút a detail kostola. Dokonca sú tam aj nejakí strážnici a
nikto to nerieši. Píšu aj, že by ste mali mať zahalené kolená a plecia, ale ja
som išla v krátkych nohaviciach a nebola som jediná. V najhoršom tam mali pri
vchode aj nejaké "plachty/plášte" na zahalenie sa.
Keď sa vykloníte v areáli cez zábradlie a pozriete sa doprava, uvidíte
lagúnu linguetta di sabbia, ku ktorej sa viaže ďalšia
legenda o Madone. Vraj sa raz jedna žena odmietala modliť k Madone, pretože
bola čierna. Žene potom omylom vypadlo dieťa z rúk. Ako padalo dolu do mora,
vďaka Madone sa zrazu piesok v mori zodvihol a dieťa bolo zachránené. Lagúna by
mala z vyzerať ako Madona z profilu. No neviem, čo myslíte vy, ale ja na tieto
legendy veľmi nie som. Ale keby mám viac času a plavky, chcem sa tam ísť kúpať.
Nebolo tam ani nohy.
11:23 Jeme našu prvú granitu! Je to akási ľadová drť (ale nie tie žbrndy, čo u nás predávajú).
Vyrába sa z vody, cukru a nejakej príchute. Odporúčam vám čokoládovú
všetkými desiatimi! Akože vážne, to bolo neskutočne dobré. Bežne sa to jedáva
v brioche, ale to by sme boli po takej pochutine už aj naobedovaní.
11:48 Sú tu aj grécke vykopávky, krásne grécke divadlo, ale akurát dnes musí
byť zavreté!!! Grrrr. Mňa nezaujíma nejaký filmový festival
15:23 V mori sa od rána nedá kúpať kvôli silnému vetru. Takže nečudo, že
sedíme v aute - tentokrát s päťčlennou posádkou a ideme na ďalší výlet. Do Milazza.
16:17 Ak sa na Sicílii chcete niekam dostať autom a vynecháte diaľnicu,
počítajte s tým, že cesta sa vám trocha predĺži. Mysleli sme si, že vzdialenosť
28 kilometrov do polhodiny zdoláme, no ani sme netušili, ako sme sa mýlili. Ľudia tu
jazdia ako blázni. Parkujú
ako blázni, chodia ako blázni. Cesty majú oveľa kvalitnejšie ako u nás na
Slovensku, ale sú veľmi úzke. Takže keď je odparkované auto napravo, naľavo a
nebodaj ide oproti vám ešte nejaké, no zbohom rodina.
Milazzo je jedným z tých väčších miest z tejto
časti ostrova. Má za sebou takisto dlhú históriu, národy sa oň bili, neustále
sa zmietalo v rukách niekoho iného, a napokon skončilo v rukách
Talianov/Sicílie. My sme mali čas pozrieť si akurát Castello di Milazzo.
Tento hrad prešiel niekoľkými premenami. Pochádza asi tak z roku 4000 pred
Kristom, čiže z mladšej doby kamennej. Neskôr si ho Gréci prestavali na akúsi akropolu podľa svojho gusta. Keď sa ocitol v rukách Rimanov, spravili si z
neho kastrum - rímsky vojenský tábor. V prvom
storočí nášho letopočtu ho obsadili Arabi, ktorí spravili z ruín znova
obývateľné sídlo. Potom prišli Normani zo severu, páni zo Španielska a mnohí
iní. Po vláde v rukách Habsburgovcov, Bourbonovcov a pána Garibaldiho, hrad je
dnes zrekonštruovaný a dostupný pre verejnosť.
Určite to stojí za návštevu, sú odtiaľ pekné výhľady na industriálnu zónu. Vstupné stojí 5€, aj keď sa s pánom pri pokladni nedalo nejako dohovoriť. Ani
komunikácia ruky nohy nejako nefungovala.
19:22 Zastavili sme sa ešte aj na Capo di
Milazzo. Pozreli sme si kostolík, kde sa kedysi vraj
ukrýval Sv. Anton Paduánsky. Toto miesto je vtesané do skaly, s výhľadom na more,
útesy a plastové fľaše v kríkoch. Celá fasáda bola ružová, no krása. Áno, tá opadaná omietka, to podľa mňa dostatočne charakterizuje celú Sicíliu. A stihli
sme to len tak tak, šesť minút pred zatvorením. Dá sa vyjsť ešte aj k majáku,
je tam veľa reštaurácii a nejakým spôsobom sa dá zísť aj dolu a okúpať sa v
mori.
Tak to je na dnes všetko, nabudúce vám ukážem, ako
sme sa prechádzali po sopke a blúdili v Taormine. ♥
krásné fotkyy! to moře, hlavně ten výhled a ta poslední fotka. Miluju Itálii a těším se na článek ze sopky :)
ReplyDeleteKrásné místo .)
ReplyDeleteFiat Grande Punto, dobra volba, aj do uzkych uliciek aj do klukatych okresnych ciest s pustenou klimatizaciou.
ReplyDeleteNa "hrad" sme platili o jedneho menej, kedze sa im nechcelo vydavat z 50,- eurovej bankovky, .. tak len mavli rukou, aby sme isli. Podobne neskor, ked prisiel pytat pan za parkovanie (pri Etne), .. povedali sme, ze sme tu len na 20 minut, .. tak mavol rukou a nechal nas bez zaplatenia si pofotit a poprechadzat sa. Taky pristup by mohli uplatnovat aj inde. :-)
Granita bola fakt dobra.
Tindari, .. a ze si nespomenula natacanie X-Factor. :-)
Tak ako aj minulý rok, tak aj teraz tíško závidím, veď vy máte úplne snové dovolenky♥ A tú granitu by som si dala hneď teraz! Teším sa na ďalší článok:)
ReplyDeleteTak to jsou nádherný fotky! :) Na pověsti moc nevěřím, ale to s tím dítětem je velmi zajímavé :)
ReplyDeletehttps://thewaybya.blogspot.cz/