Maj sa, marec!

Mám pocit, že prešla večnosť, odkedy som sem niečo pridala a pozrime sa - prešiel len 1 mesiac. 1. Slovom jeden. Dosť ma to potešilo. Naivne som si ešte pred začiatkom semestra myslela, že na blogu urobím veľký COMEBACK i napriek tomu, že všade sa teraz píše (alebo skôr hovorí) o tom, ako blogy upadajú a kto jeeez má čas niekoho výlevy vôbec čítať. Ale viete čo? I napriek tomu, že pozerám dosť videí na youtube a veľmi rada počúvam podcasty, blogy majú v mojom srdci stále čestné miesto. Marec bol neskutočný - môžete si to vysvetliť, ako len chcete, pretože bol neskutočne skvelý, neskutočne náročný, neskutočne úspešný, neskutočne slnečný a neskutočne vyžmýkal aj moju peňaženku (ups). Najmä posledné dva týždne boli nesmierne vyčerpávajúce, predchádzajúce slnečné víkendy som strávila zavretá vnútri, písala seminárku, robila prezentáciu, učila sa matematiku a všelijaké ďalšie nezbytnosti. Preto som tento víkend potrebovala už ako soľ, od pondelka som sa ho nevedela dočkať - - - a zákon schválnosti sa, samozrejme, znova uplatnil. Víkend pre mňa začal už vo štvrtok (a to nie preto, že by som mala taký výborný rozvrh a končila v škole už v stredu), kedy som ostala doma s boľavým hrdlom a horúčkou sobotňajšej noci. Dnes som sa konečne zmohla na viac, ako ležanie, čítanie, jedenie a pozeranie televízora a milí moji - že ako som si konečne poriadne oddýchla!

Dobre. Dosť bolo opisu môjho momentálneho rozpoloženia. Teraz sa poďme pozrieť na to, čo mi priniesol marec.

 

V marci som zistila, že mám naozaj problém zorganizovať si čas. Moji kamoši tomu nerozumejú, obdivujú, ako a čo všetko stíham, ale ja to pozorujem trochu kritickejším okom. Takže na nasledujúce mesiace si dávam cieľ - mať viac času pre seba, mať viac času pre rodinu a kamošov, pekné výlety a NErobiť všetko na poslednú chvíľu. Fotky sú z bratislavského podniku Kafíčko. Kávu mali výbornu, koláč však vraj stál za nič a hluk tam bol taký, že to nebolo najlepšie miesto na písanie seminárky. Oceňujem ale kovové slamky!

 

Po viac ako dvoch mesiacoch som sa videla aj s kamoškami zo strednej (aspoň s niektorými. sadface.). Konečne sa mi podarilo zavítať do kaviarne FIVE Points. Splnili všetky očakávania, ktoré sa mi v hlave vytvárali, keď som ich ponuku vídala na instagrame. A ďakujem, dievčatáá♥

 

Vrámci našej obsesie s francúzštinou, sme sa s kamarátkou vybrali na festival francúzskeho filmu - Créme de la créme. Z celkom širokej ponuky sme si vybrali film L'homme fidele (preložený ako Verní neverní - prečo?). Pointa tam celkom chýbala, ale nám stačilo veľmi pekné herecké obsadenie, ktoré 90 minút rozprávalo francúzsky. Inak v Kine Lumiere som bola druhýkrát a dúfam, že nie posledný, pretože má veľmi príjemnú atmosféru. Nečakajte tam však pukance ani nachos.

 

Marec bol aj mesiacom, kedy som si kúpila svoju prvú permanentku do fitka ever. Ja! Ja, čo som sa vo fitku vždy cítila ako Alica v krajine zázrakov. Po pár týždňoch zorientovávania sa, som to v marci zobrala vážne (minimálne tak vážne, ako mi to čas dovolil). Zistila som, že mám slabé ruky, chrbát, brucho, ramená a dokonca aj nohy! A to som si myslela, že s nohami na tom tak biedne nie som. Spočiatku som sa aj dosť tešila, že budem mať kde behať, keďže vonku to ešte prenádherným teplým počasím ráno nezaváňalo. No viete čo? Fráza, ktorú som sa naučila ešte v prvej triede na gymnáziu - Treadmill is tedious - sa mi potvrdila. Behať vytrvalostne na páse ma nebaví, nezachránilo to ani počúvanie podcastu. Ale rýchlo som sa vynašla a zakomponovala som do mojej gym routine šprinty. Pás je na to ako stvorený - viete si odsledovať presnú rýchlosť aj čas - a ak si k tomu pustíte nejaké video alebo epizódu vášho obľúbeného seriálu, 20 minút vám ubehne ako nič. Garantujem vám, že potiť sa budete ešte ďalšiu hodinu.

 

Čo sa jedla týka, v marci som si vonku celkom dopriala. Na začiatku som nestíhala ísť spať pred desiatou (ako je u mňa zvykom), nie to si ešte pripravovať obedy a večere na nasledujúce dni. Sem-tam ma zachránil freshmarket, fertucha, ikea, školský bufet alebo knäckerbrot a kiri. No už sa lepším, budem mealprep-ovať od rána do večera! (haha, kiežby)

 

Tu vidíte tri jedlá, ktoré na mňa v poslednom čase urobili najväčší dojem. Prvým je pohanka zapečená so šampiňómi, cukinou a syrom. Potom tu máme tofu scramble - takže kvázi praženicu z tofu, na ktorej si fičím už pár mesiacov. A na poslednej fotke vidíte 100%-ne ražný chlieb, ktorý moja mamina objavila v jednote. Polkila stojí približne jedno euro, čo je v porovnaní s tými bezlepkovými úplne lacné; no a ešte je aj dosť dobrý. Takže coop jednota - môj nový záchranca, keď doma nemáme napečené!

 

Zakončujem to tu s prosbou, nech je apríl plný krásnych slnečných dní, nech ma alergia na peľ nepoloží na kolená a nech si všetci nájdeme viac času na seba! ♥ Majte sa krásne a hybajte von!