NA SLOVÍČKO | Ako som chcela byť blogerkou

Blogosféra sa dnes delí na niekoľko skupín:

  • , ktorí majú stovky followerov, každý deň otvárajú balíky z kadejakých spoluprác a svojou maličkosťou (alebo skôr veľkosťou) sa zúčastňujú tých najlukratívnejších eventov.
  • Tí iní, ktorí nadávajú na prvú skupinu.
  • Tí iní, ktorí nadávajú na prvú skupinu, pretože tíško závidia.
  • A , ktorí plačú v kúte, lebo niekde v hĺbke duše sa cítia nedocenení, že nikdy nebudú patriť do partie, ktorá dostáva TOMSky zadarmo.
DSC_5202

Svoj prvý blog som začala písať v roku 2008 - mala som deväť rokov. Bol súkromný, otvorený len pre mojich rodičov a príspevky vyzerali asi takto: "Dnes sa ráno zobudím a na balkóne zamrznuté a vyzeralo to ako zrkadlo. Vyjdem pred dom a skoro spadnem zo schodu. :D :D Ešte, že tam bola Ally a mala som sa čoho pridržať. ;)"

Od čias Sandry Leopardovej uplynulo veľa času, doba je iná, weby fungujú inak a aj blogovanie je o niečom úplne inom ako bývalo. Dnes má blog už veľmi veľa ľudí. Vďaka nim môžeme spoznať zaujímavých ľudí, dosiaľ nepoznané miesta alebo sa inšpirovať životmi a myšlienkami kadekoho. No povedzme si úprimne: koľko ľudí si dnes zakladá blog s vidinou plnohodnotnej práce, peňazí a produktov zdarma? Napísala som na túto tému už soč-ku i speech na angličtinu, tak prečo sa nezdôveriť s mojím postojom k tomuto všetkému aj vám?

DSC_5204

Neviem, do ktorej skupiny z už zmieňovaných v úvode sa radím. Asi to záleží od počasia alebo čo, no vždy to cítim nejako inak (samozrejme, do tej prvej som si ešte ani len prst nenamočila). Zatracujem väčšinu blogov, kde zanietenú dušu blogerov vystriedal product placement. Na druhej strane však priznávam, že spolupráce so značkami, ktoré len tak z diaľky pozorujem a obdivujem, by som len tak neodmietla.

Mňa blogovanie/písanie baví asi najviac zo všetkého a keby sa to stane mojou prácou (aspoň sčasti), budem skákať meter dvadsať (ak by sa mi to predsa len nezunovalo ako väčšina povinností). Už niekoľko rokov sa tohto sna byť známejšou blogerkou držím a neviem zbaviť, aj keď čím ďalej, tým viac strácam nádej. Som nezorganizovaná, niekedy neviem zo seba dostať jedinú vetu, nieto ešte námet na článok. Možno s trocha kreatívnejším obsahom, častejším písaním a fotením alebo väčšou snahou, sa mi to raz predsa len podarí a budem si užívať Birkenstocky na nohách niekde pri pití Aperolu s Olympusom v Miláne. Všetko vám o tom napíšem a dodám aj ilustrácie.

DSC_5201

Verím, že je veľmi ľahké spadnúť do toho, za čo veľa ľudí tých sledovanejších blogerov odsudzuje. Preto vám želám, aby ste blogovali s radosťou a nadšením. Keď už aj budete doma otvárať tie krabice plné oblečenia z romwe, najvoňavejších produktov z LUSH alebo najnovších tenisiek, nenechajte sa tým pohltiť a stále zanechajte vo svojich článok kúsok seba!

(keď tak nad tým rozmýšľam, mohla som sem umiestniť toľko product placementu, aj keď z toho nebudem mať vôbec nič? O_o)

Budem veľmi rada, ak mi napíšete, čo si o celom blogovaní dnes myslíte vy. :)


Comments

  1. Všechny ty skupiny se ještě rozdělují na : Dá se to číst a Nedá se to číst. A proto vzniká to, co vzniká. Přece ti nepřijde férový, když nějaká vylízaná holčina, co nedokáže sepsat pořádně ani větu (ale má bohatýho taťku), dostává zadarmo produkty a je nominovaná na blogerku roku. (JÁ JSEM CHUDÁ! POTŘEBUJU TO VÍC :D) -
    Mé první blogy byly o pixelkách a kusovkách. Takže jsi na tom ještě dost dobře (A pokud nevíš, co to je, jsi ještě větší šťastlivec.)

    Prolhaná Mrcha

    ReplyDelete
    Replies
    1. Áno, to je tiež možnosť delenia.
      A jasné, že viem, čo to je. Moje blogovanie sa ďalej rozvíjalo na estrankach a blog.cz, takže táto éra ma tiež neobišla :D

      Delete
  2. Úplne s tebou vo všetkom súhlasím, skvelo napísané :)

    ReplyDelete
  3. Teď si připadám trošku zvláštně, protože nepatřím ani do jedné skupiny, tak nevím, jestli jsem vůbec blogerkou :D Ale teď trošku vážně, dřív jsem patřila do druhé, třetí i čtvrté skupiny, chtěla jsem dostávat všechny ty "krásné" věci zadarmo výměnou za to, že o nich napíšu, to mi znělo jako sen.. ale od tý doby uplynulo už hodně času a teď jsem prostě jen šťastná, že blog mám, že mám takový svoje místečko, kde si tvořím, píšu a jsem v něm šťastná i bez toho, aniž bych dostávala všechny ty blogerské balíčky. Dřív, když mi tak jednou dvakrát něco přišlo, měla jsem z toho radost, ale pak přišel stres z toho, aby článek byl perfektní, aby fotky byly perfektní, abych nezklamala tu druhou stranu, upřímně nevím, jestli mi to za to stojí. Ale uvidíme, co přinese budoucnost, nějaké dobré a smysluplné spolupráci bych se nebránila, ale nemusí to být za každou cenu, nechci si zkazit tu radost z blogování :)

    Another Dominika

    ReplyDelete
    Replies
    1. Áno, takú kategóriu som akosi vynechala :D Ale jasné, že aj takých je veľa, čo je vážne dobre! A tá radosť, to je podľa mňa to hlavné :) Je super, že sa na to dívaš takto .

      Delete
  4. Toto je celkom trefa. Podobne som začínala asi pred 7 rokmi (možno aj viac) a vtedy som to robila, preto, že ma to v prvom rade baví. Vôbec som netušila, že nejaké spolupráce a možno aj "práca na voľnej nohe" ako blogger bude o pár rokov takým hitom a bude vôbec existovať. Potom som šla na medicínu a nestíhala som sa už venovať tomu čo ma baví tak som to vzdala. Teraz už viem ako si rozložiť čas a vrátila som sa opäť hlavne pre to, že písanie ma baví. Je ale pravda, že blogovanie vnímam ako product placement, no zároveň sú pre mňa blogy inšpiráciou a "učením" niečoho nového.
    Ja som zaspala blogovacie veci asi 3 roky dozadu čiže pre mňa je všetko z toho časového obdobia nové :D Telové peelingy veľmi často používam a preto som klikla aj na túto recenziu. Mám rada hrubozrnné peelingy kedy ozaj cítim ten efekt hladšej pokožky, čiže asi nebude pre mňa. Ale pohľadám si niečo o tom čo odporúčaš ako svoj naj The Body Shop :)

    www.recenzie-kozmetiky.blogspot.sk

    ReplyDelete
  5. A neviem prečo mi skopírovalo aj koment z predchádzajúceho blogu :D Tvár sa, že tam na konci nie je :D

    ReplyDelete
  6. ufff... toto je téma, o ktorej by sa dalo polemizovať nad pohárom vína až do rána bieleho :D ale najbližší je mi tvoj názor, že človek za žiadnu cenu nesmie stratiť samého seba... myslím, že potom je to na blogu už aj cítiť a ja sama som prestala takých blogerov sledovať, lebo načo :) ja sa hlavne stále čudujem, že v akej dobe to žijeme, že ľudia z tohto dokážu vyžiť... som asi príliš staromódna, ale táto online doba mi každý deň pripadá ako sci-fi :D

    Sabi z blogu Beautiful savage

    ReplyDelete
  7. nepatrím ani do jednej skupiny,robím to pre seba, baví ma čítať rôzne články, mám rada menšie blogy , aj keď sledujem aj tie najpopulárnejšie :) Sandra Leoprdová bola top , asi prvá ktorú som sledovala,ešte pekne dávno :)

    ReplyDelete

Post a Comment

thank you for your comments!