NA SLOVÍČKO | Ako som chcela byť blogerkou

Blogosféra sa dnes delí na niekoľko skupín:

• Tí, ktorí majú stovky followerov, každý deň otvárajú balíky z kadejakých spoluprác a svojou maličkosťou (alebo skôr veľkosťou) sa zúčastňujú tých najlukratívnejších eventov.
• Tí iní, ktorí nadávajú na prvú skupinu.
• Tí iní, ktorí nadávajú na prvú skupinu, pretože tíško závidia.
• A tí, ktorí plačú v kúte, lebo niekde v hĺbke duše sa cítia nedocenení, že nikdy nebudú patriť do partie, ktorá dostáva TOMSky zadarmo.

Svoj prvý blog som začala písať v roku 2008 - mala som deväť rokov. Bol súkromný, otvorený len pre mojich rodičov a príspevky vyzerali asi takto: "Dnes sa ráno zobudím a na balkóne zamrznuté a vyzeralo to ako zrkadlo. Vyjdem pred dom a skoro spadnem zo schodu. :D :D Ešte, že tam bola Ally a mala som sa čoho pridržať. ;)"

Od čias Sandry Leopardovej uplynulo veľa času, doba je iná, weby fungujú inak a aj blogovanie je o niečom úplne inom ako bývalo. Dnes má blog už veľmi veľa ľudí. Vďaka nim môžeme spoznať zaujímavých ľudí, dosiaľ nepoznané miesta alebo sa inšpirovať životmi a myšlienkami kadekoho. No povedzme si úprimne: koľko ľudí si dnes zakladá blog s vidinou plnohodnotnej práce, peňazí a produktov zdarma? Napísala som na túto tému už soč-ku i speech na angličtinu, tak prečo sa nezdôveriť s mojím postojom k tomuto všetkému aj vám?

Neviem, do ktorej skupiny z už zmieňovaných v úvode sa radím. Asi to záleží od počasia alebo čo, no vždy to cítim nejako inak (samozrejme, do tej prvej som si ešte ani len prst nenamočila). Zatracujem väčšinu blogov, kde zanietenú dušu blogerov vystriedal product placement. Na druhej strane však priznávam, že spolupráce so značkami, ktoré len tak z diaľky pozorujem a obdivujem, by som len tak neodmietla.

Mňa blogovanie/písanie baví asi najviac zo všetkého a keby sa to stane mojou prácou (aspoň sčasti), budem skákať meter dvadsať (ak by sa mi to predsa len nezunovalo ako väčšina povinností). Už niekoľko rokov sa tohto sna byť známejšou blogerkou držím a neviem zbaviť, aj keď čím ďalej, tým viac strácam nádej. Som nezorganizovaná, niekedy neviem zo seba dostať jedinú vetu, nieto ešte námet na článok. Možno s trocha kreatívnejším obsahom, častejším písaním a fotením alebo väčšou snahou, sa mi to raz predsa len podarí a budem si užívať Birkenstocky na nohách niekde pri pití Aperolu s Olympusom v Miláne. Všetko vám o tom napíšem a dodám aj ilustrácie.

Verím, že je veľmi ľahké spadnúť do toho, za čo veľa ľudí tých sledovanejších blogerov odsudzuje. Preto vám želám, aby ste blogovali s radosťou a nadšením. Keď už aj budete doma otvárať tie krabice plné oblečenia z romwe, najvoňavejších produktov z LUSH alebo najnovších tenisiek, nenechajte sa tým pohltiť a stále zanechajte vo svojich článok kúsok seba!

(keď tak nad tým rozmýšľam, mohla som sem umiestniť toľko product placementu, aj keď z toho nebudem mať vôbec nič? O_o)

Budem veľmi rada, ak mi napíšete, čo si o celom blogovaní dnes myslíte vy. :)