England | Day 1 and 2 : Prečo neísť do Anglicka autobusom 🚌

(o tom, ako sme týždeň cestovali po Anglicku)

Už po dvoch hodinách cesty vám začne tŕpnuť celé telo - od nôh, zadku až po krk a plecia. A 21 hodín cesty je už o čosi vyšší level. Neviete čo od dobroty (alebo skôr zloty) skôr. Je vám zle, tak nečítate. Stojí sa každé 3 hodiny, tak radšej ani nepijete. Je vám ešte horšie, tak už ani tie koláče v ruksaku vás nelákajú. A potom zistíte, že vám je zle z toho, že ste už asi 6 hodín nič nejedli. A ani nechcete, lebo si myslíte, že by vám to vlastne v žalúdku dlho nevydržalo.

P1180905

5 hodín ráno. Konečne sme dorazili do Dunkirk a čakáme na nalodenie sa na trajekt. Väčšina z nás je nevyspatých, aj keď všetci sme boli celú noc ticho a tvárili sa ako hlboko spíme. Niektorí šťastlivci sa vyspali s vystretými nohami v uličke. Aj keď pri pohľade na tú podlahu si nie som úplne istá, či aj ja by som chcela byť tá šťastlivá. 

Už po colnej kontrole, kde nás pre niečo upodozrievali, sedíme v autobuse, čakáme, nadávame a snívame. Niektorí o chodení pešo, iní o posteli.

42P1180903

Najsvetlejší bod trajektu ? Čerstvý vzduch. A záchod (to si pri mne musíte zvyknúť, že toilets sú moje top visited places na výletoch). Na tretíkrát sme konečne trafili aj von na palubu a pozreli si východ slnka. Po asi 23 hodinách cesty sme konečne vyšli na anglické cesty.

Anglicko je dosť iné. Vždy som si to uvedomovala. 🚕 Jazdenie vľavo, 🐑 ovce vedľa cesty (a nie, nie je to tak len v Scottish Highlands), míle miesto kilometrov. Všetky ich čísla sú zavádzajúce. Idete do obchodu, pozriete na cenovku niečoho, po čom prahnete (áno, myslím to úplne doslovne a hovorím o vode) a že jéj, evian voda len za 1.50. A potom si uvedomíte, že tá cena je vlastne v librách a obyčajnú vodu si za viac ako 2€ druhý raz v ten istý deň už radšej nekúpite (zdravím vodu z trajektu za 2.50 !). Takisto to tu majú aj s míľami. Zbadáte na tabuli London 45, poviete si, že fajn a nakoniec vám napadne, že kilometrovo je to troška viac ..

128

Oxford. Najviac fancy univerzitné mesto, v akom som kedy bola. Na začiatok taký malý postreh - keď vám sprievodkyňa povie, že 7 minút a pôjdeme na záchod, neverte jej. Išli sme asi 15, pozreli sme si Harry Potterovskú halu v Christ Church, asi najznámejší portrét Henricha viii. (poznámka. áno, to je ten, ktorý mal veľa žien) a konečne sa dostali na vytúžený záchod. Niektorí si od šťastia pri východe dokonca zabudli zapnúť zips na nohaviciach. #truestory

P1180907P1180911P118090883

V Oxforde sme dostali asi osemhodinový rozchod s cieľom nakúpiť si a hlavne sa najesť. Niekoľko minút sme strávili v Covered Market, kde sme si kúpili prvé suveníry hovadiny. Poznáte to - kúpite si niečo, lebo je to veľmi zlaté, aj keď to vlastne nepotrebujete. Niektorí potom išli rýchlo do McDonald's. Naša skupinka sa rozhodla, že by to chcelo niečo zdravšie a tak sa nám začal deň plný hladu, unavených nôh a minutých peňazí. Naivne sme si predstavovali, že si dáme niekde rizoto alebo cestoviny. Kráčali sme ďalej, vyhýbali sa reštauráciam, ktorých ceny v menu začínali na 9 pounds za starters. Blúdili sme asi hodinu, v snahe nájsť supermarket a kúpiť si niečo tam. Po tom, ako sme sa zhodli, že asi ideme úplne zlým smerom, zavítali sme do jedného z tých suvenír shopov s magnetkami "jedna za dve, šesť za desať". Ja som čakala pred obchodom, chytala wifi z okolo stojacich autobusov a snažila sa nájsť cestu do Sainsbury's. Bezvýsledne. Nakoniec sme si po asi ďalšej hodine blúdenia kúpili panini a pokecali s pánom predavačom (ktorý si, samozrejme, myslel, že sme z Czechoslovakia).

P118091370DSCF2108

Zvyšné hodiny sme strávili v Primarku, Hardys, Boots, suveníroch (s ďalšími magnetkami) a Waterstones (kníhkupectve). Štyri poschodia a asi tisíc kníh ? Áno, strávili sme tam viac ako hodinu. Total score: 2 knihy.

Hneď pri východ z kníhkupectva sme objavili dva supermarkety vedľa seba (oceňujem naše "super" navigačné schopnosti). Prešli sme sa ešte k Radcliffe Camera (ktorá patrí Oxford University) a Sheldonian Theatre. O jednej v noci sme si konečne po dvoch dňoch (aj osprchovaní) ľahli do postele. Yes!

Comments

  1. Verim, ze niektori z vas sa tam este vratia aj ako studenti! :-)

    ReplyDelete
  2. super článok, ten začiatok pobavil ;) niektoré tvoje spomienky sa celkom zhodujú s tými mojimi, keď som tam bola :D

    www.beautiful-savage.blogspot.sk

    ReplyDelete
  3. Super post a krásne fotky! Teším sa na ďalšie. Ja som išla dlho autobusom len raz do Talianska a stačilo mi. Radšej lietadlo a už to ani nevyjde drahšie. A tiež by som nemohla ísť na výlet so sprievodcami, radšej si všetko nájdem sama. V Anglicku som bola len raz a aj to len v Londýne, ale pred mesiacom som bola v Severnom Írsku a len spomínam teraz už smutne :D. Veľmi sa mi v Británii páči :)

    ReplyDelete
  4. No, to ja som tak išla autobusom do Paríža, ešte k tomu úplne sama bez akýchkoľvek kamarátov, takže cesta bola naozaj otrasná. Do Anglicka je to ešte dlhšie, takže obdivujem toto. A v Oxforde som bola tieež a všetky tie miesta som videla, čo si písala a joooj, hneď by som sa vrátila♥

    ReplyDelete
  5. Autobusem je to vážně štreka, ale věřím, že i přesto to stálo za to!

    Marketatrpisovska.blogspot.cz//LIFESTYLE BOOK

    ReplyDelete

Post a Comment

thank you for your comments!