England | Day 1 and 2 : Prečo neísť do Anglicka autobusom 🚌

(o tom, ako sme týždeň cestovali po Anglicku)

Už po dvoch hodinách cesty vám začne tŕpnuť celé telo - od nôh, zadku až po krk a plecia. A 21 hodín cesty je už o čosi vyšší level. Neviete čo od dobroty (alebo skôr zloty) skôr. Je vám zle, tak nečítate. Stojí sa každé 3 hodiny, tak radšej ani nepijete. Je vám ešte horšie, tak už ani tie koláče v ruksaku vás nelákajú. A potom zistíte, že vám je zle z toho, že ste už asi 6 hodín nič nejedli. A ani nechcete, lebo si myslíte, že by vám to vlastne v žalúdku dlho nevydržalo.

5 hodín ráno. Konečne sme dorazili do Dunkirk a čakáme na nalodenie sa na trajekt. Väčšina z nás je nevyspatých, aj keď všetci sme boli celú noc ticho a tvárili sa ako hlboko spíme. Niektorí šťastlivci sa vyspali s vystretými nohami v uličke. Aj keď pri pohľade na tú podlahu si nie som úplne istá, či aj ja by som chcela byť tá šťastlivá. 

Už po colnej kontrole, kde nás pre niečo upodozrievali, sedíme v autobuse, čakáme, nadávame a snívame. Niektorí o chodení pešo, iní o posteli.

Najsvetlejší bod trajektu ? Čerstvý vzduch. A záchod (to si pri mne musíte zvyknúť, že toilets sú moje top visited places na výletoch). Na tretíkrát sme konečne trafili aj von na palubu a pozreli si východ slnka. Po asi 23 hodinách cesty sme konečne vyšli na anglické cesty.

Anglicko je dosť iné. Vždy som si to uvedomovala.  Jazdenie vľavo,  ovce vedľa cesty (a nie, nie je to tak len v Scottish Highlands), míle miesto kilometrov. Všetky ich čísla sú zavádzajúce. Idete do obchodu, pozriete na cenovku niečoho, po čom prahnete (áno, myslím to úplne doslovne a hovorím o vode) a že jéj, evian voda len za 1.50. A potom si uvedomíte, že tá cena je vlastne v librách a obyčajnú vodu si za viac ako 2€ druhý raz v ten istý deň už radšej nekúpite (zdravím vodu z trajektu za 2.50 !). Takisto to tu majú aj s míľami. Zbadáte na tabuli London 45, poviete si, že fajn a nakoniec vám napadne, že kilometrovo je to troška viac ..

Oxford. Najviac fancy univerzitné mesto, v akom som kedy bola. Na začiatok taký malý postreh - keď vám sprievodkyňa povie, že 7 minút a pôjdeme na záchod, neverte jej. Išli sme asi 15, pozreli sme si Harry Potterovskú halu v Christ Church, asi najznámejší portrét Henricha viii. (poznámka. áno, to je ten, ktorý mal veľa žien) a konečne sa dostali na vytúžený záchod. Niektorí si od šťastia pri východe dokonca zabudli zapnúť zips na nohaviciach. #truestory



V Oxforde sme dostali asi osemhodinový rozchod s cieľom nakúpiť si a hlavne sa najesť. Niekoľko minút sme strávili v Covered Market, kde sme si kúpili prvé suveníry hovadiny. Poznáte to - kúpite si niečo, lebo je to veľmi zlaté, aj keď to vlastne nepotrebujete. Niektorí potom išli rýchlo do McDonald's. Naša skupinka sa rozhodla, že by to chcelo niečo zdravšie a tak sa nám začal deň plný hladu, unavených nôh a minutých peňazí. Naivne sme si predstavovali, že si dáme niekde rizoto alebo cestoviny. Kráčali sme ďalej, vyhýbali sa reštauráciam, ktorých ceny v menu začínali na 9 pounds za starters. Blúdili sme asi hodinu, v snahe nájsť supermarket a kúpiť si niečo tam. Po tom, ako sme sa zhodli, že asi ideme úplne zlým smerom, zavítali sme do jedného z tých suvenír shopov s magnetkami "jedna za dve, šesť za desať". Ja som čakala pred obchodom, chytala wifi z okolo stojacich autobusov a snažila sa nájsť cestu do Sainsbury's. Bezvýsledne. Nakoniec sme si po asi ďalšej hodine blúdenia kúpili panini a pokecali s pánom predavačom (ktorý si, samozrejme, myslel, že sme z Czechoslovakia).

Zvyšné hodiny sme strávili v Primarku, Hardys, Boots, suveníroch (s ďalšími magnetkami) a Waterstones (kníhkupectve). Štyri poschodia a asi tisíc kníh ? Áno, strávili sme tam viac ako hodinu. Total score: 2 knihy.

Hneď pri východ z kníhkupectva sme objavili dva supermarkety vedľa seba (oceňujem naše "super" navigačné schopnosti). Prešli sme sa ešte k Radcliffe Camera (ktorá patrí Oxford University) a Sheldonian Theatre. O jednej v noci sme si konečne po dvoch dňoch (aj osprchovaní) ľahli do postele. Yes!