ČO ČÍTAŤ: Hana (Alena Mornštajnová)

Keby som vopred vedela, o čom presne táto kniha je, nikdy by som si ju kvôli jej náročnej tematike - holokaustu - asi neprečítala. No i napriek mojej nevedomosti som jej dosť dlho odolávala. Dosť dlho na to, koľkokrát som natrafila na nejakú výbornú recenziu alebo jej fotku na instagrame. A potom som ju v jeden pekný deň počas prázdnin u babiny začala čítať a nevedela sa od nej odtrhnúť. Bavila ma až tak, že som sa kvôli nej pozabudla na lehátku a slnko ma neskutočne spálilo. Čítala som ju v aute, aj keď mi býva pri čítaní v aute často zle. Čítala som ju do neskorej noci a potom som mala nepríjemný pocit, keď som potme išla do kúpeľne a zľakla sa uteráku zaveseného nad vaňou.

"O minulosti musíme vědět co nejvíce, abysme neopakovali stále stejné chyby. Jednotlivé události spolu vždycky nějak souvisí, zapadají do sebe a vyúsťují v další dění. Jen pochopení souvislostí je cestou, jak se může lidstvo pohnout dopředu."

"Žijeme ve dvacátém století,“ odpovídala matka. „Doba pogromů je pryč. I kdyby byla válka, ženám a dětem nikdo neublíží.“

Autorka rozpráva príbeh troch generácií jednej rodiny židovského pôvodu. Je to príbeh smutný a tragický, pretože sa dotýka obdobia Druhej svetovej vojny, opisuje ich život pred, počas a po vojne. No Alena Mornštajnová píše s takou zvláštnou ľahkosťou, že som nedokázala prestať čítať i napriek tomu, že o všetkých tých zverstvách páchaných na Židoch bežne čítať nezvládam. Štýl písania mi naozaj sadol a určite siahnem aj po niektorej z jej ďalších kníh. Nechcem vám povedať, o čom presne kniha je, pretože by to podľa mňa každému pokazilo pôžitok z čítania. Najlepšie je nevedieť, do čoho idete a postupne si dávate dokopy všetky informácie a skladáte si túto pomyselnú skladačku, ktorá má na obale môj najobľúbenejší zákusok. Nech vás však ten krásny venček nepomýli - Hana má trpkú príchuť.

"Z knihovničky vytáhla Tolstého tlustou knihu, z níž se lidstvo stejně nepoučilo, protože ti lidé, kteří čtou klasiky, jsou dost chytří, aby chápali nesmyslnost války i bez líčení její krutosti, a ti, kdo by se poučit potřebovali, po žádné z moudrých knih nikdy nesáhnou."

"Čas proměnil hluboký smutek v tichou lítost."