Budapeštiansky itinerár časť druhá: Na Budínskej strane

Tesne pred naším výletom mi bolo povedané, že "v Budapešti sa zdá byť všetko na mape tak blízko a pritom je všetko tak ďaleko". No a poviem vám - tento výrok je naozaj pravdivý. Otázne je, či by som si to uvedomila aj keby mi to predtým niekto nepovedal, no v jednu bájnu stredu sme to zažili na vlastnej koži vlastných nohách. 15 kilometrov, asi 33°C a v dnešnom článku vám poviem niečo o tom, čo všetko sme si pozreli na Budínskej strane.

Zo židovskej štvrte sme prešli centrom až k najstaršiemu mostu v Budapešti. Széchenyi Lánchíd bol prvým dlhodobým mostom v meste a za jeho výstavbou stáli Angličan a Škót. Postavený bol po Maďarskej revolúcii v roku 1848. Na každej strane sú 2 sochy levov, ktorým sochár vraj zabudol vytesať jazyky. Legenda hovorí, že sa mu za to ľudia vysmievali tak veľmi, že to nezvládol a od hanby radšej skočil do Dunaja. Vraj to však pravda nie je a jazyky levy majú, len ich nie je vidieť.

Pôvodný plán bol vyjsť na Budínsky hrad pešo. Avšak kým sme prešli mostom, odchytilo nás niekoľko pánov, ponúkajúc nám, aby sme sa vyviezli hore takým mini hop-on hop-off autobusom, ktorý by nás potom povozil aj po celom areáli hradu. A len za 6€ !! Snažili sa, uznávam. No neprehovorili nás. Najmä, keď sme zistili, že jazda zubačkou hore na hrad v týchto covid-19 časoch stojí len 700 forintov (približne 2 eurá). Zubačka bola postavená už v roku 1870, cesta trvala pár minút. No poviem vám - byť zavretí v mini priestore, s rúškami na ústach a v tom teple ... spotilo sa nám asi úplne všetko.

Celý areál je inak na zozname UNESCO.

Hneď pri východe zo stanice zubačky, uvidíte Sándor Palace. Postavený bol už na začiatku 19. storočia a odvtedy v ňom sídlili významní politickí predstavitelia a aj 19 maďarských premiérov. Počas Druhej svetovej vojny bol zbombardovaný a opravený až po roku 1989. V súčasnosti je to oficiálne sídlo maďarského prezidenta (ktorým je v roku 2020 János Áder).

Dúfam, že čestná stráž, ktorá musí celé dni stáť na tom slnku v tých mundúroch a vysokých čiernych čižmách, je patrične finančne ohodnotená.

Budínsky hrad bol sídlom viacerých uhorských kráľov od čias Bela IV. No ako to už bolo pri väčšine stavieb v tomto meste, aj hrad bol značne zničený počas Druhej svetovej vojny. V súčasnosti sa v ňom nachádza historické múzeum, národná knižnica a národná galéria.

V areáli sa nachádza aj fontána Mateja Korvína, ktorá býva často označovaná ako maďarská Fontana Di Trevi. Pri našej návšteve ju opravovali, čo mi pripomenulo môj výlet do Ríma (kde opravovali Španielske schody) alebo Berlína (kde bola zahataná celá Brandenburská brána).

Rímskokatolícky kostol z 11. storočia je JEDNOZNAČNE dominantou celého areálu. Vybudovať ho dal vraj Štefan I., ale nie je to historicky podložené, pretože väčšina prameňov o tomto fakte zhorela. Kostol bol zničený Mongolmi a znova postavený v 13. storočí počas vlády Bela IV. Svoj dnešný vzhľad však nadobudol viac-menej až za vlády Mateja Korvína - po ktorom je v súčasnosti aj pomenovaný.

Matej Korvín bol v 15. storočí uhorským a  českým kráľom a rakúskym vojvodom. Proti Osmanom usporiadal tri výpravy, s finančnou podporou Ríma. Často s Turkami radšej uzavrel prímerie a sústredil sa na aktiity na západe. Neuvedomoval si, aké môže Osmanská ríša predstavovať nebezpečenstvo. Ako len veľmi sa mýlil. Matej Korvín je považovaný za naozaj významného uhorského panovníka - pomenované je po ňom všeličo; všelikde uvidíte symbol havrana, ktorý mal v rodovom znaku. Dnes Korvína môžete nájsť vyobrazeného aj na 1000-forintovej bankovke.

Do kostola sa môžete pozrieť za pár tisíc forintov (študenti konkrétne 1000 = necelé 3 eurá) a podľa mňa to stojí za to, ak vás uchvacujú pekné interiéry. Ja som bola z toho interiéru úplne hotová, pretože niečo podobné som asi nikdy v rímskokatolíckom kostole nevidela.

Hneď vedľa sa nachádza Halászbastya (Rybárska bašta), ktorá bola postavená až v roku 1905 na základoch stredovekého opevnenia. Tvorí ju 7 veží, ktoré symbolizujú 7 pôvodných maďarských kmeňov, ktoré v roku 896 osídlili územie Panónie. Nachádzajú sa tu rôzne sochy a jedna z nich podľa informácií z internetu pripomína herca Woodyho Harrelsona. No veď posúďte sami.

Po výdatnom obede v talianskej reštaurácii (kde mali bezlepkovú pizzu aj bezlepkové cestoviny ♥ ), sme pokračovali ďalej horúcim mestom až k hrobke osmanského básnika a spoločníka sultána Sulejmana I. Známy je ako otec ruží, pretože legenda hovorí, že práve on priniesol do krajiny ruže. Pravdepodobne je to veľká blbosť, ale hrobku mu tu sultán nechal vybudovať. Zomrel v Bude po dobytí mesta a sultán Sulejman ho vyhlásil za ochrancu mesta.

Vstup je zadarmo a pôsobí to ako pokojné miesto v tejto celkom modernej časti mesta. Nikdy som nebola v žiadnej arabskej krajine, no toto miesto určite malo taký obdobný vibe.

Naše Buda spoznávanie skončilo pri druhom najstaršom moste v Budapešti, ktorý je veľmi obľúbeným miestom na páchanie samovrážd už odkedy bol postavený. (#funfacts) 

Most spája obe strany mesta aj s Margitinom ostrovom, na ktorý sme už vtedy nemali veľa síl ísť.

Mne osobne veľmi ulahodila žltá farba zábradlia a aj električiek. Môj dear one si zasa všimol z kameňa vytesané svätoštefanské koruny. No ani jeden z nás si nevšimol, že na Margitin ostrov sa dá veľmi jednoducho prejsť z mosta pešo.

O spoznávaní Pešti zasa nabudúce! Paa.