Budapeštiansky itinerár časť prvá: Tri synagógy a jedno pekné ráno

V Budapešti sme bývali neďaleko židovskej štvrte a tak aj naše prvé turistické kroky viedli práve tam. Po výdatných raňajkách, ktoré sa niesli v duchu excelentnej praženice, sme vyšli von do slnkom zaliatej Budapešti (a hľadali každú chvíľu nejaký tieň, kde by sme sa pred tým slnkom mohli schovať).

V súčasnosti sa židovská štvrť nachádza v obvode Erzsébetváros, ktorý je najmenšou časťou Budapešti. Stále v tejto štvrti býva približne 80 000 židovských obyvateľov. Prví židovskí osadníci prišli do Budy z germánskych a slovanských krajín v 12. storočí na pozvanie Bela IV. Počas ďalších storočí mal život Židov v Budapešti sinusoidný spád - raz boli hore, raz dole. Niekedy boli diskriminovaní, platili pre nich rôzne obmedzenia; inokedy boli ako bohatí obchodníci považovaní za elitu spoločnosti. Veľké problémy však prinieslo 20. storočie. Ešte v roku 1935 žilo v Budapešti vyše 200 000 Židov. V roku 1944 získala moc antisemitská Strana šípových krížov, ktorej hlavným cieľom bolo "vyvraždiť všetkých Židov". A tak aj konali - do roku 1945 ich priamo zavraždili 50 000. Organizovali hromadné vyvražďovacie akcie, po nociach Židov strieľali a hádzali do Dunaja. Po Druhej svetovej vojne vraj v Budapešti žilo asi 90 000 Židov, no veľa z nich odišlo v dôsledku nastolenia komunizmu.

V Budapešti sa narodil aj Theodor Herzl - otec moderného sionizmu (ideológia, ktorá presadzuje založenie židovského štátu na území Palestíny).  

No čo je hlavné, nachádzajú sa tu 3 významné synagógy. My (ja) sme ich chceli vidieť všetky. Dovnútra sme však nešli, pretože vstupné sa pohybuje medzi 10 až 15 eurami a ako študenti sme až tak hlboko do peňaženky  kvôli interiéru synagógy siahnuť nechceli.

Synagóga na Kazinczy utca (prvá fotka) bola postavená začiatkom 20. storočia v štýle Art Nouveau. Počas WWII bola, samozrejme, zničená a po jej konci následne zrekonštruovaná.

Synagóga na Rumbach utca (z ktorej nemám žiadnu fotku, pretože slnko svietilo presne oproti, bravo!) bola postavená už v roku 1872 rakúskym architektom Otto Wagnerom (stojí za veľmi veľa stavbami vo Viedni). Architektonicky je vraj inšpirovaná Skalným domom v Jeruzaleme a dovnútra sa zmestí 1000 ľudí.

No a titulom najväčšia synagóga v Európe a štvrtá najväčšia na svete sa môže pýšiť synagógy na ulici Dohány. Bola postavená v roku 1859 v maursko-španielskom slohu ďalším viedenským architektom. Dovnútra sa zmestí takmer 3000 ľudí. V areáli sa nachádza aj židovské múzeum, ktoré stojí približne na mieste, kde stál rodný dom Theodora Herzla. V roku 1939 bola synagóga bombardovaná, no neskôr ju Nemci využívali ako základňu pre svoje rádio vysielanie. Rekonštrukcia bola potom dokončená až v roku 1998 s finančnou podporou maďarskej vlády v hodnote 5 miliónov USD a 20 miliónov od dvoch Židov žijúcich v Amerike (podnikateľka Estée Lauder, herec Tony Curtis).

Slovo dohány inak znamená v maďarčine tabak a pôvodne pochádza z arabčiny.

Na poslednej fotke je Raoul Wallenberg Holocaust Memorial, na ktorom momentálne asi prebiehala rekonštrukcia. Nie som si úplne istá, ale nevedeli sme sa dostať bližšie kvôli oploteniu. Tak som len tak tak spoza mreží odfotila túto vŕbu, ktorej listy nesú mená obetí holokaustu. Nachádzajú sa tam aj pamätníky niekoľkým hrdinom holokaustu (napríklad Raoul Wallenberg alebo Carl Lutz - diplomati, ktorí nejakým spôsobom zachránili tisícky Židov pred deportáciami).

Židovská štvrť je naozaj zaujímavé miesto. Verím, že ak by ste zavítali do niektorej z kaviarní alebo reštaurácií, urobili by ste dobre (aspoň to mi nahovárajú moje zážitky z Ríma).