Strasti skúškového

Skúškové je náročné. A nehovorím to len kvôli tomu, že moje posledné týždne sa niesli v znamení "učím sa denne v priemere tak 8 hodín". Ale dnešným ránom som už úplne oficiálne a úspešne so skúškami tento semester skončila. Takže je tu čas na to, aby som vám napísala, aké je to skúškové trápenie (bez toho, aby som sa z toho zosypala).

Cez skúškové mám pocit, že nemám kamarátov. Dôvody sú prosté: musím sa veľa učiť a mala by som výčitky, keby som išla na niekoľko hodín niekam do mesta, len tak, bez učebnice pod nosom. Mám veľmi veľa kamarátov, ktorí študujú medicínu, a tí sa učia ešte viac ako ja. Niektorí sú na erazme a zvyšok býva na druhom konci republiky (a že na východe nič nie je, to určite - sú tam všetci).

Zisťujem, že som závislá na mobile. No fakt - mobil som musela mať mimo dosahu (rozumej: tak, aby som naňho nedočiahla, lebo vstať sa mi kvôli nemu fakt nechcelo). Dokonca som si nainštalovala perfektnú aplikáciu, ktorú keď zapnete na x hodín, môžete len telefonovať. A nepomôže ani reštart mobilu. Jasné, že sa to dalo ľahko oklamať zapnutím počítača, ale snažila som sa krotiť.

"Pozriem si len jedno video na youtube" znamená, že vás vcucne akási čierna diera vo vašom internetovom prehliadači a spamätáte sa tak o 2 hodiny. Podotýkam, že to (prvé) video malo 12 minút.

Hladujem. Nie celé skúškové, lebo našťastie som väčšinu dní nebola doma sama. Ale keď som bola, tak ma zachraňovali cestoviny a ryža na všetky spôsoby, pretože ryžovar je moja spása. Vážne sa mi nechcelo tráviť veľa času v kuchyni, pretože priebeh ropných šokov bol tak nejako prednejší. Ale nebojte nič, od včera sa už zvŕtam v kuchyni (no viacmenej).

Kruhy pod očami mám ešte dnes. A to fakt nie som typ, čo by sa učil dlho do noci.

A síce som úplne šťastná, že už sa nemusím učiť, ale akosi od včera ani neviem, čo robiť. Asi by som mala ísť spať (nie len kvôli tým kruhom pod očami).

No čo vysokoškoláci? Vyzerá vaše skúškové podobne alebo len ja som tu tá drama queen?