Ako sme v Štiavnici pivovar vykúpili

Áno, áno, titulok je možno zavádzajúci. Jasné, že sa náš výlet do Banskej Štiavnice netočil len okolo piva, ale bolo to príjemné spestrenie celého dňa. Najmä niesť tri tašky plné sklených fliaš do kopca k autu bola ohromná zábava. Avšak Banská Štiavnica si nás celkom získala - a nielen tým presláveným pivovarom.

 

Plán dňa bol len orientačný, i napriek tomu, že sme nad ním dumali celý predchádzajúci večer (dokonca pôvodne sme nemali ani v, už spomínanom, pivovare nemali zakotviť). Prvý bod programu bol však jasný - návšteva banskej štôlne. Keď sme sa konečne zhodli na tom, že navštívime Štôlňu Bartolomej, ktorá je súčasťou Banského múzea v prírode, a podarilo sa nám niečo po deviatej zaparkovať, išli sme skúsiť vybaviť vstup. Keďže moja mama niekedy vybaví aj nemožné, o 9:30 sme dostali lístky na prehliadku o 9:00. Nie, nepoplietla som to. Okamžite sme utekali za našou skupinou, hľadali správne veľkosti plášťov a prilieb. Keďže bezpečnostné pokyny odzneli už o deviatej, zišli sme po 130 schodoch k štôlni. Prehliadka trvala takmer 90 minút a po čase už na mňa prichádzali isté klaustrofobické stavy. Predsa len, chodby sú úzke, stropy nízke a ak ste vysokí, zistíte, na čo ste tú prilbu vlastne vyfasovali.

Naše ďalšie kroky viedli k Novému zámku, pretože sme dostali odporúčanie zaparkovať na parkovisku pod ním. Odporúčam ďalej a takisto zdieľam info z trip advisor-u, že v zámku toho veľa na pozeranie nie je. Neviem, dnu sme sa pozrieť neboli, ale zvonku bol riadne fotogenický.

Cestou dolu do centra sme narazili na Pivovar ERB. Ako milovník piva som ho už mala vyhliadnutý niekoľko dní. Objavil sa vo vlogu Veroniky Ostrihoňovej a odporučil mi ho ešte aj jeden kamarát. Pôvodne sme tam ísť nemali, ceny nie sú najnižšie, a už vôbec nie je správne ísť na pivo pred obedom a na lačno (asi dvadsať minút po tom, čo som dojedla jablko). No nakoniec došlo k zmene plánu a ako appetizer sme si dali jedno pivo. Prostredie bolo veľmi príjemné, personál takisto a o pive ani nehovoriac! Možno aj preto sme tam v ten deň neboli posledný raz.

Tak klasicky turisticky sme prešli na Námestie sv. Trojice a nebolo by to ono, keby sa nespustil obrovský lejak. Schovali sme sa pod slnečník prečnievajúci na ulicu z terasy jednej reštaurácie. Mohli sme tam vybehnúť a naobedovať sa, ale ja som ju hneď pozrela na internete a našla otrasné hodnotenia. Nasledovalo teda moje takmer nekonečné googlenie reštaurácie, do ktorej sa pôjdeme najesť a nie je veľmi ďaleko. Predsa len, traja ľudia sa pod jeden dáždnik z ikea nevopchajú (a jasné, že druhý dáždnik ostal v aute). Internet však nesklamal a našla som dobre vyzerajúci podnik vzdialený asi 200 metrov od nás. V blackM sme mali šťastie. Voľný bol posledný stôl, jedlo bolo skvelé a ešte som si nechala domov zabaliť aj BEZLEPKOVÚ PIZZU!! Lepšiu som zatiaľ nikde vonku nejedla.

Pizza sprevádzala naše kroky Štiavnicou po celý zvyšný čas. Centrum je krásne a možno sa prenesiete aj cez to, že nie je tvorené pešou zónou, ale neustále si musíte dávať pozor na autá.

Asi sa nám zdalo, že trpíme kalorickým deficitom, keď sme sa zastavili ešte aj na zmrzlinu, ale bol to výborný krok - úplne ma očaril ich grepový sorbet.

Nakoniec sme sa prešli aj k Starému zámku, no dnu sme sa znova nepozreli. Hodina už bola pokročilá a čakala nás ešte cesta domov. Podľa recenzií sú však expozície zaujímavejšie ako v tom novom. Cestou k autu nám však potom akosi vbehol do cesty pivovar ERB, z ktorého sme si odniesli niekoľko fliaš piva domov.

All in all, Štiavnica sa mi veľmi páčila. Mrzí ma, že sme museli vynechať Kalváriu, no aspoň tu je dôvod sa tam znova vrátiť (predsa len pivovar nie je dostatočný argument. najmä, keď majú aj eshop). Boli ste už v Banskej Štiavnici? Aké sú dojmy? Čo odporúčate pri návšteve určite nevynechať? ♥

Krásny zvyšok víkendu vám želám!