V Praze blaze I.
Hneď, ako sa mi skončilo skúškové, sa po mne akosi zľahla zem. S mojím drahým sme na pár dní vypadli do Prahy. Keď som bola malá, do Prahy sme chodievali takmer každý rok, takže sa spoliehalo na moje znalosti a poznatky o tomto meste, ktoré som mala v hlave uchované spred asi 6 rokov. Samozrejme, že sme sa hneď v prvé ráno odviezli omylom na opačnú stranu mesta, ako sme chceli. No i napriek tomu, že v ten týždeň poriadne mrzlo, zajet si do Prahy byl báječnej nápad!
Našou prvou zastávkou bol Pražský hrad, kde som bola prvýkrát. Zaplatili sme si okruh B, ktorý obsahuje najmenej vecí, ale nám to úplne stačilo, pretože sme mali na zozname aj ďalšie veci. Pozreli sme si starý kráľovský palác, Zlatú uličku, baziliku a katedrálu Sv. Víta. Katedrála je zvonku prekrásna, ale zvnútra nás prekvapila ešte viac.
Z hradu sme si to namierili dolu do mesta. Naskočili sme na najbližšiu električku (po raňajších skúsenostiach dúfajúc, že nás odvezie správnym smerom ku Karlovmu mostu). Mohli sme ísť aj pešo, ale na to sme boli riadne premrznutí. Avšak vidieť Karlov most taký prázdny, môcť sa zastaviť, nenarážať do ľudí, stálo aj za tie odmrznuté nosy.
Moja zlatá mamina zhodnotila, že za módneho guru som tam nebola. To som ani nemusela. Po prvé - na to som príliš zimomravá. A po druhé - to suplovali všetky ázijské turistky v teniskách, šatách a s rozopnutými kabátmi.
K Orloju sme prišli akurát pár minút po jednej, takže biť sme ho nevideli.
Vyhladovaní sme zakotvili v Havelskej korune, ktorú som si už pred týmto výletom vyhliadla na instagrame. Nič fancy - je to kvázi jedáleň s typickým českým jedlom, čapovaným pivom a fajn cenami. U nás to vyhral smažák a pečené kura.
Pravoslávny chrám svätého Cyrila a Metoda sme hľadali zámerne. Hral významnú úlohu v operácii Anthropoid (=atentát na Reinharda Heydricha) počas druhej svetovej vojny. Vojakom, ktorí sa do operácie zapojili, bol v kostole poskytnutý úkryt. Ak vás tento príbeh zaujíma, určite odporúčam film Anthropoid, v ktorom hrá napríklad Jamie Dornan (áno, ten z 50 Shades of Grey), ale aj Aňa Geislerová.
Ešte pred zotmením sme sa stihli vyškriabať na Petrínsku rozhľadňu a nevynechali sme ani zrkadlové bludisko, kde bolo príjemne teplo, haha.
Druhý a posledný článok o Prahe sem pribudne niekedy nabudúce. Druhý deň už takýto slnečný nebol, miestami to bolo celkom kritické, ale stálo to za to!
Skoda, ze uz nechodime tak casto, .. ale super, ze ste nadviazali na "tradiciu". A verim, ze nie posledny krat. Fotky su fakt velmi pekne. Mrazive pocasie z nich doslova sala az sem.
ReplyDeletePraha je úžasná, za týden se tam stěhuju a už teď se nemůžu dočkat.
ReplyDelete