ČO SOM PREČÍTALA | Január 2019

V zimnom semestri som na čítanie čas nemala - a vlastne ani chuť. Za celý rok som prečítala 13 kníh (= na moje pomery žalostne málo) a od septembra sa mi nepodarilo prečítať ani jednu jedinú knihu (ak nerátam tie dlhé školské učebnice). No v januári som si to poriadne vynahradila. Podarilo sa mi prečítať 6 kníh (takmer polovica z toho, čo za celý minulý rok. wau). Po dlhom čase som zo šuplíka vytiahla aj čítačku, pretože z nej môžem čítať pred spaním bez toho, aby som musela potom vstať a zhasnúť svetlo. Možno na tento blog nechodieva veľa knihomolov, ale knižné články sa budem snažiť písať pravidelne, pretože ja teda knihomol som! Čo som teda prečítala za prvý mesiac nového roka? Čo za to stálo a čo bola strata času?

Jeden z nás - Príbeh o Nórsku (Åsne Seierstad)

S knihami z vydavateľstva absynt podľa mňa nikdy nešliapnete vedľa. Dobre, možno je to odvážne tvrdenie od niekoho, kto od nich prečítal ešte len dve knihy, ale ja tomu verím. Jeden z nás - Príbeh o Nórsku je dokonale prepracovaná reportáž o živote Andersa Breivika; o ohovanom čine, ktorý spáchal v roku 2011 a rodinách, ktorých životy zasiahol. Knihu som začala čítať v septembri a podarilo sa mi ju dočítať až na začiatku januára. Čítala sa mi ťažko, niekedy som až nechcela veriť, že celý príbeh je inšpirovaný skutočnou udalosťou. Rovnako ťažko sa mi dávalo aj hodnotenie 5 hviezdičiek (z piatich), ale autorka a všetci ľudia, ktorí sa podieľali na tvorbe tejto knihy, si to zaslúžia.

A Dance with Dragons II: After the Feast (George R. R. Martin)

Dočítať sa mi podarilo aj (doteraz vydanú) poslednú knihu zo série A Song of Ice and Fire (alebo zaužívane proste Game of Thrones). Nestala sa mojou najobľúbenejšou z tejto série, no aj tak ma veľmi bavila, pretože Martin-ov štýl písania naozaj obdivujem. Najviac ma prekvapil koniec, takže dúfam, že posledná kniha série bude vydaná čo najskôr.

Polstoročie s Bratislavou (Július Satinský)

Po všetkých tých dlhých knihách som mala chuť aj na niečo ľahké, krátke a slovenské. Zvíťazil Satinský a táto cca 100-stranová kniha o Bratislave druhej polovice dvadsiateho storočia. Satinského štýl písania ma bavil, rovnako aj fotky, ktoré zobrazovali Bratislavu, ako ju ja už nepoznám. Na ďalšie Julove knihy si už brúsim zuby (oči).

We Should All Be Feminists (Chimamanda Ngozi Adichie)

Kratučká esej o ženách a feminizme. Veľmi sa mi páčil autorkin štýl písania, vyznačila som si niekoľko viet, ktoré mi hovorili úplne z duše a mala som ju prečítanú za asi polhodinu. Ak si chcete oddýchnuť od dlhých kníh a prečítať si nejakú lightovú osvetu, toto je dobrý kandidát.

Norse Mythology (Neil Gaiman)

Knihy od Gaiman-a som doteraz obchádzala oblúkom, i napriek tomu, že túto som mala na zozname kníh už nejaký ten piatok. Potom som však začala pozerať seriál the Vikings a chcela som sa dozvedieť všetko o severskej mytológii. Navyše kniha nie je ani až tak dlhá (asi ste si už všimli, že extra dlhým knihám až tak neholdujem. alebo som aspoň neholdovala v januári) a Gaiman píše pútavo a zábavne.

Fight Club (Chuck Palahniuk)

Na konci mesiaca som sa pustila do tejto, už, knižnej klasiky. Na autorove knihy a štýl písania som čítala nesmierne veľa chvál, ale táto kniha u mňa, žiaľ, nezabodovala. Doteraz neviem, o čom ten príbeh vlastne bol, aká bola pointa, čo tam bolo za skrytú myšlienku. Bola som rada, keď som sa prelúskala až na koniec, aj keď posledných pár kapitol bolo tak intenzívnych, že sa mi kniha čítala akosi ľahšie. Ešteže tá kniha nebola až tak dlhá, lebo by som ju možno aj nedočítala. haha. Mrzí ma to.

No a čo vy? Čo ste naposledy čítali? Čítate vôbec, prípadne máte na to dosť času? Budem rada, keď sa so mnou podelíte o vaše knižné zážitky ♥