Štedrý deň u nás

24. decembra u nás rána vyzerajú vždy tak nejako rovnako. Vstávam, dúfajúc, že aspoň tento rok sa stal akýsi meteorologický zázrak a v noci nasnežilo. Samozrejme, už niekoľko rokov neúspešne. Na stole čakajú bialoše, vianočka a kakaový závin. Niekoľko rokov som sa snažila držať toho slávneho "ak vydržíš do večera nepapať, uvidíš zlaté prasiatko". Avšak posledné asi tri roky ma to prešlo, pretože 1. aj tak som to nikdy nevydržala a 2. už po hodine postenia sa som si myslela, že budem vracať.

Doobedie presedíme pri stole, rozprávame sa, rozmýšľame, či tá kapusta bude v polievke príliš kyslá a rozhodujeme sa, či pôjdeme na cintorín. Zvykli sme tam chodiť každý rok poobede po betlehemské svetlo. Cintorín je na druhej strane mesta, takže si viete predstaviť, ako to s tým svetlom väčšinou dopadne. Udržať ho 20 minút horieť nie je žiadna sranda. Niekedy sme sa, keď zhaslo, na polceste otočili a išli ho znovu pripáliť, minulý rok sme doniesli lampáš a tento rok sme to ešte viac vymakali - našli sme miesto, kde sa dá odpáliť, asi 200 metrov od domu. Jeden z dvoch kahancov nám cestou domov zhasol, no aj tá 50percentná úspešnosť bola postačujúca!

Večeriame okolo piatej/šiestej (aj keď niektorí by sme najradšej ešte skôr). Som takmer jediná, ktorá si dáva veľmi záležať na oblečení a vizáži, niektorí by to zvládli pri stole aj v teplákoch. Takže ja väčšinou najviac zdržujem pred tým, ako si budeme môcť sadnúť k štedrovečernému stolu.

Každý jeden rok rozmýšľame o tom, či ešte niekto jedáva večer také veci ako my. Čo sa našej štedrovečernej večere týka, pochádza pravdepodobne z okolia Hornej Nitry, no nepoznáme žiadnu rodinu, ktorá by pripravovala niečo podobné. Najprv si asi ako väčšina slovenských rodín dáme oblátky s medom. Po nich mama vždy skonštatuje, že to bola najlepšia časť večere. Prvý chod predstavuje sladká mlieková polievka - basically mlieko s cukrom, soľou, hrozienkami, škoricou a rezancami. Ako malá som nebola jej fanúšikom, no teraz som si už na ňu zvykla tak, že k Štedrému dňu u nás proste patrí a v iné dni v roku si ju variť nehodlám. Tento rok som to večer pekne zhrnula: "čo je horšie ako mlieková polievka? studená mlieková polievka". A nedajbože sa na nej urobí kožka, brrr.

Po polievke prichádza druhý chod a tým je zemiakovo-hrachová kaša (takzvaná pučiavka) a ryba. Jasné, že sme boli zvyknutí jedávať vyprážané podkovičky z kapra, ale vždy z toho bol obrovský smrad a špinavá kuchyňa. Minulý rok sme presedlali na zubáča, ktorého sme len tak opiekli na panvici a tento rok sme ho už upiekli v rúre. Chutil výborne, aj keď pre mamu je vyberanie tých kostí utrpením.

Keď už nám praskajú nohavice vo švíkoch (asi preto je fajn obliecť si tepláky), prichádza na rad tretie a posledné jedlo - kapustnica. Ale taká ľahšia verzia - bez mäsa, len s hubami a smotanou.

Potom všetkých veľmi súrim, namiesto umývania riadu sa vrháme na darčeky pod stromčekom, ktorých je každým rokom poskromnejšie, za čo sme všetci naozaj vďační. Koláče sa nám väčšinou do brucha už ani nezmestia, tak poďakujeme Ježiškovi, usalašíme sa v obývačke, pozeráme klasické rozprávky a filmy a skonštatujeme "už je takmer po Vianociach".

Dúfam, že ste prežili sviatky v pokoji, radostne a oddýchli ste si! Veľmi by ma zaujímalo, čo jedávate na štedrý večer vy :D