BERLIN | Zastávka v Potsdam

Séria článkov z Berlína je už síce za nami, no na ceste späť sme si vyhradili čas na zastávku v nemeckom Potsdam. Je to preveliká škoda, že sme tam nemohli zostať ešte jeden ďalší deň, pretože mesto pôsobí veľmi príjemne a na pozeranie je tam toho naozaj veľa. Veď sa o tom presvedčte sami ...

9:28 | Zobudili sme sa do chladného a zamračeného Berlína. Okrem raňajok už máme za sebou nákup v kníhkupectve aj supermarkete. S výhovorkou, že mi to pomôže zlepšiť sa trocha v nemčine, som si kúpila komiks Káčera Donalda. Ale ja si myslím, že to bude pre mňa ako mierne pokročilého nemčinára oveľa zaujímavejšie ako Tod in Venedig. Teraz sa už musím ísť dobaliť a neviem sa dočkať, ako budeme všetky tie veci zvlákať do auta.

9:52 | Neviem, ako to máte vo zvyku vy, no v čo najväčšej možnej miere sa vyhýbam obchodom so suvenírmi. Už niekoľko rokov ľuďom radšej posielam pohľadnice a kupujem jedlo typické pre danú krajinu v supermarkete. Možno si myslíte, že som držgroš a chcem ušetriť, ale v konečnom dôsledku je tá finálna suma aj tak takmer rovnaká, len mám toho viac :D. Potraviny sú predsa oveľa praktickejšie, človek ich narozdiel od nejakej sošky aj zúžitkuje a nezapadnú prachom. Aj preto tu mám teraz veľkú tašku plnú rôznych sladkostí, pív a iných potravín.

10:08 | Pochybila som v navigovaní, lebo som telefonovala. Blúdime Berlínom.

10:21 | Ešte stále blúdime Berlínom.

10:29 | Navigácia nás vedie cez OBI parkovisko.

13:40 | V Potsdam (v slovenčine Postupim, áno presne tu sa konala Postupimská konferencia, milí dejepisári) je toľko zámkov a rôznych budov, ktoré tu existujú už od 18.storočia, že by vám jeden deň na ich prejdenie nestačil. Väčšinu z nich nechal postaviť Friedrich I., pruský cisár, ktorý chcel byť pôvodne architektom a nie pruským vládcom. No, nie vždy všetko vyjde podľa našich predstáv, všakže?

 

Fascinuje ma, ako fungujú takéto klasické mlyny. Stále tomu mechanizmu ale nerozumiem.

Okolie paláca Sans souci je prekrásne. Všetko je akási napodobenina paláca vo Versailles a zároveň sa miestami cítite ako vo viedenskom Schoenbrunne. To bude asi tou nemčinou, hah.

Fotiek z interiéru tu bude veľa a to ani zďaleka nie sú všetky, ktoré som nafotila. Každá ďalšia miestnosť bola krajšia ako tá predchádzajúca.

14:51 | Už sme totálne uchodení, ale asi by bol hriech nevidieť Orangerieschloss. Nachádza sa v ňom miestnosť s cca 50 kópiami Raffaelových obrazov z obdobia renesancie (tá červená miestnosť).

15:42 | Som mrzutá, nahnevaná a hladná. V angličtine na to majú super výraz hangry, po slovensky vám to poviem len takto - od raňajok som zjedla asi 2 krajce suchého chleba, 4 cherry paradajky a nejaký keksík. Nie, nie som náročná, som len hladná a unavená. Nemám si čo kde kúpiť a čaká nás ešte dlhá cesta do Prahy.

15:58 | Nie, nechcem sa ísť pozrieť na Cecilienhof. A momentálne je mi jedno, že sa tam kedysi odohrala Postupimská konferencia a pri okrúhlom stole spolu sedeli Churchill, Stalin a Truman. Je mi to fakt jedno, chcem ísť preč.

16:31 | Zastavili sme na najbližšej nemeckej pumpe. Pani pumpárka z Ukrajiny sa s nami rozprávala striedavo nemecky a anglicky. Teraz čakáme na kvalitnú wurst a potom nás čaká ešte niekoľkohodinová cesta smerom na juh. Paa!