BERLIN | Druhý deň po stopách múru

Trocha ma zaskočila informácia počet fotiek 37 pri ich uploadovaní na internet. No fotky sa vždy dobre pozerajú a z Berlína ich mám naozaj veľa, takže sa smelo pusťte do pozerania fotiek čítania o našom druhom dni strávenom v Berlíne.

7:19 | Dobréééé ráno! Vstávame, púšťame si do izby trocha čerstvého ruchu z ulice a chceme sa pozviechať a vybrať na raňajky, ktoré sme úplne zabudli, o koľkej sú. Takže to stavíme na ôsmu, to je taký zlatý stred.

9:34 | Raňajky boli fajn. Skromnejšie ako v prímorských letoviskách, ale nič nám nechýbalo.

9:35 | Absteigen. Ansteigen. Aussteigen. Einsteigen. Taký rýchlokurz nemčiny cestou vo vlaku.

9:49 | Tá vôňa croissantov. Aaaach.



9:50 | Dnešný deň začíname cestou po stopách Berlínskeho múru. Vezieme sa už druhým vlakom naprieč bývalým východným Berlín a je to naozaj trocha tak, ako vám o tom rozprávajú na hodinách dejepisu. Ošarpané, schátralé budovy, niektoré okrajové časti mesta ako keby sa nestihli spamätať z udalostí minulého storočia. Avšak aj vo veľkej časti Bratislavy to vyzerá podobne, tu aspoň nekolabuje hromadná doprava.



10:16 | Prechádzali sme cez Mauerpark a oslovil nás nejaký pofidérny chlapík, že sa tu nesmie fotiť. Využil moment, keď som fotila tento nákupný vozík pohodený v tráve. Vraj on je členom tajnej polície a takéto veci sa tu nesmú fotiť. Áno, áno, radi sme sa porozprávali. A ten neporiadok okolo smetného koša majú na svedomí havrany, nie ľudia.

10:40 | Máme fotky z Photoautomatu. Prvýkrát v mojom živote mám takéto fotky. Akurát že ja mám na nich len polovicu hlavy. Nevadiiiiii.

11:12 | Prechádzame miestami, kde stál Berlínsky múr. Je zvláštne, ako sa také niečo vôbec mohlo stať. Že takmer od večera do rána ľudí oddelila betónová stena od svojich priateľov, rodín, obľúbených obchodov a iných služieb. Nie, doteraz si neviem predstaviť, ako ľudia vyskakovali z okien, preliezali múr, brodili sa kanálmi, aby sa dostali do západného sveta.

Berlínsky múr stál 28 rokov, od roku 1961 do roku 1989. Postavili ho v snahe zabrániť ľuďom utiecť z východného Berlína. V noci z 12. na 13. augusta ozbrojené sily Nemeckej demokratickej republiky obsadili Berlín s cieľom prerušiť spojenie medzi východným a západným Berlínom. Počas jeho existencie zomrelo vyše 200 ľudí pri pokuse o útek.

Všetky tieto pamätné miesta sa nachádzajú na Bernauer Strasse, ktorá bola ulicou rozdelujúcou Berlín.



11:55 | Kúpili sme si zázvorovú Bionade, v tráve našli akýsi Samsung mobil (ktorý sme nakoniec nechali tam. snáď ho majiteľ našiel) a ideme na S-Bahn.



12:01 | Prešli sme na Nordbahnhof, stanicu, ktorá je jednou z takzvaných Geisterbahnhoefe (stanice duchov). Počas existencie múru bolo niekoľko staníc medzi západom a východom, na ktorých vlak nezastavoval.



13:06 | Odviezli sme sa k Novej synagóge, ktorá je však momentálne zatvorená. Asi to je aj dobre, pretože recenzenti na internete písali, že vstupné je zbytočne príliš vysoké. Potom sme však zablúdili do akéhosi dvora (poznámka autora: na Oranienburger Strasse, pár metrov od synagógy), vďaka čomu si teraz pochutnávame na humuse v Hummus & Friends. #makehummusnotwalls



15:02 | Nejakú tú hodinu sme pobudli v Neues Museum. Videla som toľko vecí doteraz známych len z knižiek a dejepisného semináru. Moje dejepisárske srdce plesalo radosťou. Múzeum však utrpelo vážne škody počas Druhej svetovej vojny a takmer celé bolo zbombardované. Podarilo sa však našťastie veľmi veľa vecí zachrániť. Posledná rozsiahla rekonštrukcia sa začala v roku 2003 a múzeum bolo otvorené o šesť rokov neskôr. Najväčšími highlightami sú istotne busta Nefertiti, lebka Homo sapiens neandertalis či artefakty, ktoré našiel Schliemann v bájnej Tróji.



16:21 | Kúpila som si vodu za 2,20 (z čoho mi vrátili 25 centov, pretože aj plastové fľaše sú tu vratné), ktorú mi pri vstupe do expozícií Pergamon múzea hneď zhabali, lebo by som ňou asi tú Ištarinu bránu mala potrebu obliať. No na zážitku mi to neubralo. Dokonca ani fakt, že veľká časť múzea je neprístupná kvôli prebiehajúcej rekonštrukcii. Najviac ma zaujala Ištarina brána. Dodnes nerozumiem, ako ju dostali z Ázie až sem. Dočítali sme sa, že ju rozobratú doviezli v približne 500 drevených krabiciach, kocky rozdelené podľa farieb. Kto dal dokopy takéto puzzle je fakt hrdina.



16:29 | Vidíte na fotke tú čiernu šmuhu? Tak to je prosím pekne krytka na fotoaparát, ktorá jednému turistovi spadla na originál mozaiky zo starovekého Ríma, pôvodom datovaného do asi 500. roku pred Kristom.

17:23 | Nakoniec sme zavítali do National Galerie, kde mi pre zmenu zhabali nielen fľašu, ale rovno celú tašku (výraz sochy na fotke je môjmu výrazu autentický). Netuším, čí sa vôbec v galérii mohlo fotiť, ale piktogramy s prečiarknutým fotoaparátom na nás nečíhali nikde.

17:50 | Z nohy na nohu a z chodníka do autobusu sme sa postupne presunuli do Starbucks-u. Áno, možno najviac komerčné, hipsterské a najdrahšie miesto, ktoré sme si mohli vybrať, no nutne sme potrebovali doplniť tekutiny a nijaké potraviny na blízku neboli. Tak ja som siahla po ľadovom čaji veľkosti venti, čo som až neskôr zistila, že je vlastne 700 mililitrov kvapalného skupenstva. Takže Starbucks účel splnil. (poznámka autora: tento konkrétny sa nachádza kúsoček od Brandenburskej brány)



18:42 | Zastavili sme sa pri pomníku, ktorý bol postavený všetkým zavraždeným Židom Európy v období holokaustu. Vyslúžil si nejednu kritiku a vzbudil niekoľko kontroverzných diskusií. Takmer 3000 betónových kvádrov je dokonca ošetrených špeciálnym náterom proti grafitom. Podľa fotiek, ktoré som pred návštevou Berlína videla na internete, som si myslela, že sa pamätník nachádza niekde na okraji mesta. Ja vás však v tejto domnienke ozaj nenechám. Pomník je schovaný medzi hlavnou cestou, bytovkami a nachádza sa len kúsok od Brandenburskej brány. Vstup do expozície pod pamätník je zdarma a určite stojí za to. Celá výstava je venovaná holokaustu a myslím si, že toto je jednou z vecí, o ktorej by mal každý vedieť.



19:20 | Prešli sme na Potsdamer Platz, čo je práve tá modernejšia časť Berlína. Výškové budovy, obchody, reštaurácie a nejaké potrubie vedúce nad zemou. Ak budete mať oči na pozore, nájdete niekde medzi týmto všetkým aj strážnu vežu z čias rozdeleného Berlína. Do piatej je aj otvorená a dá sa na ňu hore vyjsť. Ale pozor! Jedna ázijská turistka, ktorá išla kúsok pred nami ju prehliadla, pretože je schovaná medzi dvoma košatými stromami.



19:42 | Už naozaj poslednou zastávkou (mňa tak bolia nožičky) bol Checkpoint Charlie. V minulom storočí fungoval ako hraničný priechod medzi Východným a Západným Berlínom.



20:02 | Práve som zistila, že som už sedem hodín nič nejedla. Ani len netuším, ako sa mi to mohlo stať. Ja zvyknem nariekať po 20 minútach po obede, že chcem znova jesť. Asi ma ten Berlín predsa len poriadne uchvátil!

21:14 | Problém vyriešil supermarket na stanici.



Aké sú vaše letné plány? Z Berlína ešte chystám minimálne dva články, len si nie som istá, kedy ich stihnem napísať. Majte sa kráásne♥