Ako som sa na všetko vykašľala.

Tak nejako som sa na to vykašlala. Vyšla som na priedomie, pod zadok si poskladala karimatku a sadla si na schody. Nechala som na seba svietiť slnko, obohacujúc sa tak vraj o cholekalciferol a prečítala som takmer všetky články z .týždňa, ktorý nám dnes ráno pristal v schránke. Občas ma prišiel skontrolovať peso a tvárila sa urazene, že nejaký časopis si získal väčšiu pozornosť ako ona (čo vôbec nie je pravda). A keď som dočítala posledné riadky o amarante a Aztékoch, bola som tak šťastná, že som si našla chvíľu na seba preč od internetu, učebníc a mimo stien nášho domu (aj keď len pár metrov od nich).

Posledné týždne sa necítim tak, ako by som sa cítiť chcela. Zväzuje ma ten novodobý fenomén s názvom stres, ktorý sa dnes považuje za príčinu všetkých problémov. Cítim sa unavená z toho stereotypu, do ktorého som sa tento rok obalila - škola, práca, učenie, škola, práca, učenie, škola, klavír, učenie, učenie, škola, klavír, škola, chvíle v meste, učenie, štyri steny domu, učenie, škola. Nemyslite si, že trávim akademicky tak veľa času, ako to tu opisujem. Predsa len sa pri tom písaní človek občas uchýli k zveličovaniu. Keby to tak bolo, asi už píšem rigoróznu prácu. No aj tak mám toho nejako dosť a neviem sa od toho všetkého odpútať. Som unavená a akákoľvek maličkosť ma vyvedie z rovnováhy (preto nech do mňa teraz nikto radšej neskúša rýpať).

Keď som v pondelok vrámci tých úžasných veľkonočných tradícií schytala o piatej dva deci vody a musela sa ísť hneď prezliekať do suchého, bolo to posledná kvapka (a to doslova). Teraz sa už na tom smejem. Dnes nastal aspoň čiastočne obrat v mojej nálade a cítim sa po dlhom čase nejako lepšie a pokojnejšie. Určite majú na tom podiel aj veci, ktoré chcem v tomto článku spomenúť. Nie je to nič svetoborné, všetky tieto veci určite nájdete po zadaní kľúčových slov "ako si zlepšiť deň" do internetového vyhľadávača alebo sú to pre väčšinu z nás veci úplne jasné a bežné. Myslím si, že nezaškodí na chvíľu sa zastaviť a uvedomiť si tie maličkosti, ktoré dokážu tak veľa.

HÝBTE SA

Je jedno, či si ponaťahujete počas 10 minút celé telo, odbehnete 10 alebo 2 kilometre, vyberiete sa na prechádzku, poumývate podlahy alebo si vyberiete čokoľvek, čo vás baví. Mňa dokážu čo i len dva dni bez aktívnejšieho pohybu doviesť do zúfalstva.

ČÍTAJTE

A vyberte si takú knihu, ktorá vás pohltí až tak, že zabudnete, čo sa okolo vás deje.

UPRACTE A VYVETRAJTE

Ak je okolo mňa neporiadok, nedokážem sa na nič poriadne sústrediť. Pred učením sa si vždy potrebujem okolo seba poupratovať a hneď sa potom dokážem na všetko ostatné poriadne sústrediť (a toto výnimočne nie je forma prokrastinácie).

ODLOŽTE MOBIL A NOTEBOOK

Niekedy dokážem stráviť na internete aj niekoľko hodín. A to úplným strácaním času. Bezcieľne scrollujem facebook, instagram, čítam si hlúpe komentáre v diskusiách na spravodajských portáloch a navyše sa pri tom skrútim do takých polôh, že mi buď stŕpne noha alebo sa neviem zbaviť bolesti chrbta. Často mi stačí dať mobil do vedľajšej izby alebo ešte lepšie na horné poschodie a ani ma nehne vyštartovať po ňom.

VYMAŇTE SA Z PAZÚROV INTERIÉRU

Neviem, ako ste na tom vy, no mne už po dvoch dňoch strávených vnútri začne prešibávať. Naozaj. To jarné počasie, ktoré vyzerá už naozaj sľubne, nás priam volá von, takže je škoda toho nevyužiť, kým začne znova pršať.

KÚPTE SI NIEČO
Minulý týždeň som si po veeeeľmi dlhom čase kúpila trojo nohavíc, niečo do kuchyne, niečo na zamatovú pleť a shiny hair a čo si budeme klamať, dosť ma to potešilo, aj keď len momentálne.

Pointa tohto môjho tliachania? Neviem, niekde sa medzi časom stratila. Chcela som sa len podeliť s tým, čo momentálne prežívam. A ako by ste mali byť vďační za to, čo máte. Naučte sa na chvíľu vypnúť a maľujte si v hlave šťastie.

take care, 
your Jane.