Let's call it a plan

Po niekoľkých týždňoch mám pocit, že konečne žijem a dýcham. Teda, to dýchanie je pri momentálnej nádche trocha diskutabilné. No cez týždeň mi konečne odbudla jedna z dlhodobých povinností - autoškola. Keďže prvá skúška mi nevyšla, od novembra som tŕpla a čakala, kedy príde tá druhá, či nasneží, či ju už dám, atď... No a teraz to mám všetko už konečne za sebou, až sa mi tomu nechce veriť!

Tento týždeň som si uvedomila, že posledné dva roky som si nestihla užiť predvianočnú náladu. Všetko zbehlo tak rýchlo, Štedrý deň bol zrazu tu ani neviem ako a s darčekmi som sa naháňala, samozrejme, na poslednú chvíľu. Tento december sa snažím všetko poriadne naplánovať v predstihu, ale takých tu už bolo, všakže? Tiež to určite poznáte. Ak mi to čas dovolí, posnažím sa zahrnúť vás niekoľkými (možno vianočnými) článkami. Vec sa má totiž takto - mám v hlave asi stovku nových poznatkov a objavov, no neviem si ich usporiadať a spísať do nejakého článku. Dlhší čas rozmýšľam, ako svoj blog zlepšiť, posunúť niekam ďalej, no všetko je stále len niekde v abstraktnej forme. Verím, že to niekedy čoskoro nadobudne aj formu fyzickú, aj keď o tom mám zatiaľ isté pochybnosti. But let's call it a plan.

Aby tento článok nebol len o takom bezvecnom rozprávaní, pridávam sem fotky z nášho výletu do Viedne. Boli sme tam pred asi troma týždňami a prvýkrát sme navštívili vianočné trhy v takom predstihu.

No a povedzte mi niečo o sebe. Som zvedavá, ako sa máte, ako si ne/užívate decembrové dni. ♥