Slnko

Septembrové dni sa zliali do októbrových a zrazu tú jeseň cítiť vo vzduchu. A keby len vo vzduchu. Na začiatku školského roka som si dala zopár predsavzatí (alebo skôr míľnikov), ktoré by som chcela do konca októbra splniť. A že sa mi aj trocha darí! Možno blogovanie nebolo práve na popredných priečkach môjho zoznamu, ale aj na blog raz príde mráz a ten práve teraz prišiel.

September bol nový. Pár týždňov mi teda trvalo, kým som sa zabehla do akéhosi stereotypu, ktorý okolo mňa každý týždeň panuje. Začala som prvýkrát pracovať. Tá super ponuka sa ku mne dostala akosi úplne nečakane, v jeden augustový večer, keď sme sedeli okolo ohňa, so špekačkami na papierových táckach (hej, ak teraz rozmýšľate, čo je to za prácu, asi vám napadajú rôzne veci. ups). Zháňam šaty na stužkovú a nohavice, ktoré by mi konečne sadli ako uliate. Kúpila som si gumáky a v dnešnom počasí boli na nezaplatenie! Je mi v nich síce zima, vlhko a potrebujem si dať na nohy vždy aspoň dva páry ponožiek, no vôbec ma nedesí upršané počasie. Snažím sa tiež priebežne učiť, čítať veľa kníh a byť vpohode. A aj som. Viac-menej. Občas mi to na chvíľu čosi prekazí, ale snažím sa a som veľmi spokojná.

Fotky sú z nedeľnej prechádzky. Po dlhom nečinnom sedení doma som sa potrebovala trocha vyvetrať. A ak bude stále slniečkové počasie, budem na takéto pochôdzky chodiť ešte častejšie. Zablúdili sme trocha, zistili, že náš obľúbený strom niekto vyrúbal a že niektorí ľudia sú úplné prasce (prepáčte za toto zhodnotenie, ale možno by bolo fajn hádzať odpadky do koša). A ako sa máte vy?