Produktívny september

Hola! Nejdem tu vyplakávať, že zajtra sa ide do školy, pretože: a) je toho všade dosť; b) nie je to ten správny mindset, s akým sa nám bude ľahko zdolávať skoré (a tým myslím veľmi veľmi skoré) ranné (či ešte nočné?) vstávanie. Posledné prázdninové dni som trávila veľmi produktívne a snažila sa aplikovať do svojho zmäteného života zopár pozitívnych zmien.

1. Život stále prináša niečo nové, je len na nás, ako to prijmeme. Som ten typ človeka, ktorého vystresuje akákoľvek banalita, často sa zaoberá tým, čo si myslia ostatní a pri nejakých ťažkostiach sa veľmi ľahko opustí. Najradšej by som sa v takých momentoch prepadla pod zem, ušla niekam na Island alebo strčila hlavu do piesku (alebo ešte radšej nohy do piesku - niekde pri mori - preč od všetkých tých problémov). Tento týždeň som si však uvedomila, že ťažké situácie nás budú sprevádzať celý život - od prvého dňa na neznámom mieste, cez autoškolu, maturity, štátnice či iné nepríjemnosti. Sú veci, ktoré sú nepríjemné, najradšej by sme ušli (alebo si vybrali jednu z už mnou spomínaných možností). No v takýchto situáciach máme na výber - buď sa zosypeme a budeme sa vo vnútri zožierať alebo k tomu pristúpime s úsmevom, veľkou dávkou energie, pobijeme sa s tým a vyťažíme z toho čo najviac. Čo je podľa vás tá lepšia voľba?

2. Buďme viac offline. Pri tomto bode som skôr tá vodu káže, víno pije osoba, no naozaj sa       snažím. Odinštalovala som si instagram, takže nezabíjam čas pozeraním stories, len keď-tak niečo pridám cez prehliadač, čo-to polajkujem a vypínam to. Keď sa budete venovať menej všetkým tým sociálnym sieťam, news feedom a youtube videám, uvidíte, koľko času zrazu budete mať na iné veci.

3. Zaspávajme bez mobilu. Takmer každý večer si ľahnem do postele a dokážem aj hodinu stráviť ďalším (prevažne totálne zbytočným) ťukaním do mobilu. Horšie sa mi potom spí, mám unavené oči  a tak ďalej. Všetky tie štúdie, ktoré už vyšli o tom, ako zle na nás všetky tie technické vymoženosti tejto doby vplývajú pred spaním, si proste pohľadáte na internete, ak vás to zaujíma o čosi viac. Ale asi je to pre väčšinu už stará pesnička.

4. Zbavme sa vecí, ktoré nepotrebujeme. V piatok som sa pustila do veľkého upratovania mojej izby. Určite máte doma tiež veľa vecí, ktoré vám je ľúto vyhodiť/nejako sa ich proste zbaviť a označili ste ich nálepkou čo ak to ešte niekedy budem potrebovať?. Na mňa občas príde taká chvíľa, kedy vyhodím veľmi veľa vecí bez štipky ľútosti a teším sa z ďalších, ktoré možno spravia radosť niekomu inému, zatiaľ čo ja som pár rokov ani nevedela, že niečo také moja izba skrýva.

5. Žime prítomnosťou. Toto je v dnešnej dobe pre niekoho akási mantra či pre iných klišé fráza, s ktorou by sa už mohlo ľudstvo umierniť. Ale podľa mňa je to dôležitá klišé fráza. Keď myslíme na to, čo nás čaká o týždeň/dva/mesiac/rok, venujeme našu pozornosť práve tomu a zabúdame si všímať, čo sa deje okolo nás. A že vždy dokážeme porátať minimálne päť pozitívnych vecí okolo seba! To isté platí aj pre minulosť. Načo sa neustále zaoberať tým, čo sme spravili vtedy a vtedy a akú trápnu situáciu sme vytvorili zasa vtedy ? Nikto to už nezmení, všetci okrem nás na to isto už zabudli (a ak aj nie, tak zabudnú oveľa skôr ako my), môžeme sa z toho akurát tak ponaučiť.

6. Majme radi seba a svet okolo nás!! Často je to ťažké, špeciálne my ženy si dokážeme cestu k sebaláske veľmi šikovne komplikovať. Čierne bodky, nafúknuté brucho, suché vlasy, mastné vlasy, lupiny, široké boky, stehná, ruky, lýtka, veľký nos a tak ďalej a tak ďalej. Sebe venujte najväčšie množstvo krásnych myšlienok a všetkým ostatným potom o čosi menej. A áno, aj tým, ktorí vás radi nemajú (to mne veľmi nejde).

No dosť toho, tu je ešte čo-to z mojich dvoch posledných prázdninových týždňov.

Neviem ako u vás, no u nás meniny oslavujeme. Tak symbolicky - kytičkou, čokoládou, napečeným makovým koláčom a inými maličkosťami. Tento rok mi k meninám mamina ušila takúto skvelú tašku. Látka je zo starej plachty, ktorú sme našli u starkej. Mne sa tieto ľudové vzory veľmi páčia a takúto ručnú prácu si nesmierne vážim! Od ocina som zasa dostala kúpeľňové vychytávky - telové mlieko so soľou z Mŕtveho mora a sprchový gél od Mixy, ktorý som dovtedy nikde ani nevidela.

Včerajšie doobedie som strávila vyrábaním svojho diára. Poriadne som sa vyzabávala a okrem toho, že niektoré farby trocha presvitajú, som dosť spokojná! Ak by ste chceli vidieť viac z tohto procesu výroby amatérskeho bullet journal-u, pýtajte sa. 

Takéto topánky som si chcela kúpiť už asi od mája a v polovici augusta som sa k tomu konečne aj dopracovala. Boli to prvé topánky objednané cez internet a teším sa, že mi sadli ako r*ť na šerbeľ a nemuseli putovať naspäť do východzej destinácie. Už ma dosť odrali (lebo som hlúpa). Až tak, že som tri-štyri dni nedokázala dať na nohy ani papuče. No teraz sa v nich chodí blažene.

Nejaké zábery z môjho druhého lezenia. Vybehli sme na Hohe Wand a bola to dosť sranda. Teda, bolo to poriadne strmo do kopca, len kým sme prišli k samotnému klettersteigu. Hore sme si posedeli na chate, dali si nejaké hriešne drahé jedlo a dolu išli šialenou cestou po rebríkoch a skalách. Navyše bolo všetko mokré, pretože sa troška rozpršalo. Moja babka vám posiela jeden odkaz: "keď toto zvládla 75-ročná žena, zvládnete to všetci! nabudúce pôjdem s vami liezť."

prajem vám skvelý štart do nového pracovného týždňa a hlavne ten najlepší začiatok nového školského roka! majte sa ♥