SICILIA | Ako sme sa prechádzali po sopke

Keď tak teraz píšem o našom výlete na Etnu, pripomína mi to trocha tento článok. A ani neviem prečo. Možno práve pre to, že si uvedomujem, aké je to úžasné, ako má človek možnosť v dnešnej dobe cestovať. Jeden rok sa prechádza po ľadovci a o dva zasa po sopke na opačnej strane zemegule.

Ráno sme si trocha privstali (alebo aj nie, keďže v takom dovolenkovom móde sme vstávali každý deň okolo siedmej). Na raňajkách sme si ako vždy zaplnili taniere niečím slaným, niečím sladkým, kávou, čajom, vodou s citrónom. Potom sme sa vyplížili von aj so žemlami a croissantmi, veď keď nám už odmietli večer zajednať obedové balíčky, vraj i'm really sorry but it's too late.

Máme celý deň na blúdenie a spoznávanie Sicílie, jediné naše dnešné ciele sú:

• prejsť sa k nejakému kráteru Etny
• pozrieť si Taorminu
• stihnúť večeru
• dať si pravú sicílsku pizzu

Asi sa opakujem už osemnásty raz a budem v tom ďalej pokračovať, no TALIANSKE CESTY A TALIANSKI ÚČASTNÍCI CESTNEJ PREMÁVKY SÚ NENORMÁLNI. I keď na počudovanie im to tam všetko dobre funguje. Rozhodli sme sa (rozumej - bolo rozhodnuté), že nepôjdeme po diaľnici, pozrieme si trocha vnútrozemie Sicílie. Áno, na prvé počutie to znie lákavo. No s mojím sklonom k nevoľnosti a pocitom na vracanie v strmých zákrutách, to už také lákavé nie je. Z kinedrylu sa mi chcelo spať, takže som bola vďačná, keď sme občas na chvíľu zastavili, že sa ideme kochať výhľadmi.

Výhľady sme mali na kravy, Etnu (viď fotka dole), schátralé domy zo storočí asi ešte pred naším letopočtom, moderné domy súčasnosti (aj keď tu by som bola veľmi opatrná so slovkom moderné - viď fotka hore).

Naša prvá oficiálna zastávka bola na parkovisku Etna Nord. Na Etnu sa dá ísť všelijako. Sem sme sa len vyviezli a nazbierali si za tašku lávových kamienkov. Dá sa tam zajednať exkurzia na terénnych autách, no my sme zotrvali len na parkovisku. Nemali sme na nijaké exkurzie ani obuv, ani oblečenie, ani čas, ani nič asi vlastne.

Tou zaujímavejšou zastávkou bola práve Etna Sud, kde sme boli odhodlaní vyjsť k jednému z tých menších kráterov. Boli sme pripravení na prechádzky po sopke tak, ako nám obsah našich kufrov umožňoval. 

Takže všetko potrebné vybavenie na cestu k menším kráterom: 

• aspoň nejaké tenisky (také, ktoré vám nebude AŽ TAK ľúto, keď sa zaprášia. skúste vynechať biele. aj keď videla som pani aj v žabkách a sandálach, takže každý podľa svojho gusta asi)
• mikina s kapucňou (alebo aspoň nejaká pokrývka uší a hlavy. fúkalo tam tak strašne - viď fotky a môj odev)
• voda
• opaľovací krém (aj keď to je na uváženie, pretože všetok prach sa mi nalepil na natreté nohy a mala som ich celé čierne)
• vyššie ponožky (len nie biele preboha!!)

Na parkovisku je zopár reštaurácií, bufetov, suvenírov a záchodov. Ochutnala som arancini (vyprážané ryžové guličky) a chcem to jesť navždy.

Na Etne sa dajú podnikať rôzne výlety. Toto parkovisko je vo výške do dvetisíc metrov nad morom. Dá sa odtiaľ vyviezť lanovkou o nejakých päťsto metrov vyššie za 30€. Čo sa podľa mňa vôbec neoplatí. Ak ste nejakí tí turisti a pachtíte za dobrodružstvom (a máte nejaké turistické oblečenie), zaplaťte si 60€ a vďaka lanovke, jeepu a sprievodcovi sa dostanete do výšky tritisíc metrov nad morom. Len pozor, tam býva v lete okolo 14 stupňov.

Chodiť po sopke je zvláštny pocit. Všetko je tam mŕtve, čierne, no i napriek tomu akosi magické. A tomuto psovi to bolo asi tiež jasné. Vyzerá veľmi spokojne.

Náš ďalší cieľ - Taormina - nás trocha zaskočila. Väčšina parkovísk obsadená, trikrát sme sa akosi dostali na ten istý kruhový objazd a nakoniec zišli nižšie ako sme pôvodne chceli a zaparkovali na poloprázdnom parkovisku (Parcheggio Lumbi). Vedú odtiaľ schody (veľa schodov) hore do centra, boli sme tam dosť rýchlo. Chceli sme si pozrieť Teatro Greco, čo je najväčším lákadlom Taorminy. Cestou nás však spomalilo trocha viac obchodov so suvenírmi, granitou a zmrzlinou.

Teatro Greco je antické divadlo z asi tretieho storočia pred naším letopočtom. Do dnešnej podoby ho pretvorili Rimania, ktorí ho používali na gladiátorské zápasy. Vstupné je 10€ a zľavnené (pre študentov, dôchodcov, atď.) je za 5€. 

Všetky naše ciele sme takmer splnili. Na Etne sme boli, Taorminu sme navštívili, večeru sme stihli. Akurát návštevu reštaurácie sme nejako vypustili z hlavy (teda ja nie, ja jedlo z hlavy len tak nevypúšťam). Cestou naspäť sme už odmietli spoznávať vnútrozemie Sicílie a išli sme po diaľnici. Niektoré úseky boli horšie ako úsek betónky z Brna do Prahy. no offense.

Na chvíľu vám dám možno od Sicílie vydýchnuť a pridám niečo aktuálnejšie z týchto dní. Možno. Inak sa môžete tešiť niekedy na článok o Lipárskych ostrovoch, ktoré ma úplne očarili, sírový zápach ma troška pridusil a obarila som si nohy v termálnych prameňoch. Ale na nálade mi to neubralo!

Ako prežívate leto vy? Mne dali tieto horúčavy riadne zabrať, už sa teším, že dnes je LEN 30 stupňov.