Saturday, 23 July 2016

MADEIRA | Tarde 1: Machico a pristávanie na dvojkilometrovej dráhe

niečo z nášho výletovania na Madeire. prílet a prvý večer na ostrove.

DSC_4074


[7:44] Naše dovolenkové spoznávanie začína už ráno na vlakovej stanici. Na letisko sme išli novým moderným vlakom. Mojím poznávacím znamením je klobúk - veľký slamený klobúk. Nevadí, že prší, no mne sa nezmestil do kufra.

mobil1

[9:39] Konečne sedíme nad kávou a croissantom a čakáme na otvorenie našej gate. Viedenské Flughafen je podľa mňa skvelé letisko. Pôsobí dosť čisto a usporiadane. Letiská sú plné zaujímavých ľudí. A každý je úplne iný. Niekto ide len tak s turistickým ruksakom na chrbte. Inde vysedávajú skupinky pánov v oblekoch. A niektorí sú veľmi slušne oblečení a na nohách majú turistické topánky. Možno sa im nezmestili do kufra. Tak ako mne ten klobúk.

mobil
DSC_4055

[15:30] Ubytovali sme sa. Pristávacia dráha na letisku na Madeire sa vraj radí medzi najnebezpečnejšie na svete. Najskôr mala len 1600 metrov. V osemdesiatych rokoch ju predĺžili o 200 metrov a v roku 2000 ju predĺžili na dnešných 2781 metrov. Na toto pristávanie nikdy nezabudnem. Keď vám pilot oznámi, že sa nemusíte báť, ak sa tesne nad dráhou rozbehneme a znova vzlietneme. Alebo že v prípade, ak budú silné vetry, môžeme pristáť na núdzovom letisku na Kanároch alebo vedľajšom Porto Santo. Oukej. Aj tak sa dá. Pri pristávaní som sa cítila ako na horskej dráhe. No naozaj sme si všetci vydýchli, keď sme konečne pristáli. A najmä, keď sme asi 15 m pred koncom dráhy aj zastavili.

DSC_4066DSC_4049

[17:10] Bývame v meste Machico, obkolesení nádhernými horami. Počasie nás privítalo dosť teplé, len tu riadne fúka, čo je však na slnku dosť pozitívne. Neviem, ako sa tu dokážu domáci hádzať do toho studeného oceána. Ja možno niekedy naberiem odvahu aspoň po kolená.

DSC_4054DSC_4034

[18:17] Prešli sme sa po meste, kúpili si vodu, niečo na zahnanie hladu a banány. Ja naozaj nemám rada príliš zrelé banány, takže ešte som žiadny neochutnala, no už len na pohľad sú úplne iné ako tie k nám dovážané.

DSC_4076

[19:46] Zašlo slnko za kopec. Ležím vonku, no asi idem dovnútra. Bez slnka to tu nie je žiadna sranda.

DSC_4044

[21:42] Sedíme v hotelovej hale, s výhľadom na mesto a tie prenádherné kopce. Pijeme presladené drinky a pozeráme na šou s papagájmi, ktorej hrá v pozadí ABBA. Nie, určite nie sme v Karibiku. Aj keď tie slnečníky na pláži tak pôsobia. Good night!

[22:07] Položili mi papagája na hlavu a prinútili ma sa s ním odfotiť.

4 comments:

  1. No a kde je ta fotka z 22:07? :D Já létám ráda, ale při přistávání tady bych se asi zbláznila! Ale podle fotek to stojí za to vydržet :)

    ReplyDelete
  2. Vždy sa mi páčilo už len ten, ako to znie - Madeira. Raz, snáď... Vyzerá to tam krásne.

    ReplyDelete
  3. Nebezpecny je pri pristavani vietor, nazyva sa Scherwind (nemecky; https://de.wikipedia.org/wiki/Scherwind; https://en.wikipedia.org/wiki/Microburst).

    ReplyDelete
  4. Wou, tak to by som asi prinajlepšom chytila infarkt! Lietanie síce milujem a už som absolvovala 9 hodinový let, toto by som asi ťažko predýchavala.:D Užívajte si to, musí to byť prekrásna dovolenka.:)

    ReplyDelete

thank you for every single comment!