wednesday

Poznáte ten pocit, keď sa o niečo veľmi snažíte ? Poviete si, že nohy v tej stojke už na ten 42. pokus vo vzduchu udržíte. Alebo že ten takt tentokrát zahráte už bez chyby. Alebo že tie makrónky sa vám dnes neroztečú a cestoviny nerozvaria. Veď predsa sa hovorí, že keď si niečo naozaj želáte, raz sa to splní, nie? 

Splní, hovorím z vlastných skúseností. Len nie vtedy, kedy by ste to asi čakali.

V reálnom živote vynakladám tieto dni/týždne pre veci oveľa väčšie úsilie ako v blogovej sfére (čítaj. veľmi to tu zanedbávam). Učím sa, trocha, mala by som sa viac. Čítam tiež pomenej. Prepadol ma nejaký reading slump, lebo prečítať len jednu kapitolu denne, nie je mojím zvykom. A to, že jediná kniha, ktorú som vôbec mala chuť čítať má 618 strán, tu radšej nebudem rozoberať. Na druhú stranu však už 12 dní cvičím yogu (thank you, Adriene) a každý deň je lepší a lepší. Nikdy som si nemyslela, že sa v bakasana udržím viac ako desať sekúnd, že v adho mukha svanasana sa dotknem pätami zeme a už vôbec nie, že sa na každé cvičenie budem tešiť. Dúfam, že sa máte tiež dobre a ja by som mala prestať pozerať the ellen show.