28/01

Rada presedím hodiny v kaviarni nad čajom a koláčom, s kamarátmi, rozoberajúc životy, v ktorých žijeme. Aj keď k nám ten čašník príde päťkrát, vždy s tou istou otázkou: "Dáte si ešte niečo?" Nie, vďaka. Nemám chuť. Nemám chuť dať ďalšie štyri eurá za niečo, čo by sa ľahko dalo zaradiť do mikrogastronómie (aj keď je to veľmi veľmi dobré).

Hovorí sa, že protiklady sa priťahujú. Ale ja vám neviem. Dobre, platí to v chémii, fyzike a ľudia si zvykli, že aj v bežnom živote. Nejdem sa hrať na niekoho, kto všade bol, všetko videl, všetko vie, ale keď sú dvaja ľudia rozdielni, jedného daždivého a mrzutého dňa, si jeden z nich uvedomí, že už asi nechce s tým druhým tráviť toľko času ako doteraz. A toto nie je fyzikálny zákon, to je realita.

Keďže tento týždeň nechodíme do školy, celé dni sa motám po dome, čítam, pozerám v priemere 4 seriály denne, veľa času trávim za klavírom, učím sa o fotosyntéze a vysedávam presne nad tým čajom a koláčom, o ktorom som písala hneď v úvode. Som na šiestom dni z 30 days of yoga a poviem vám, mám veľmi dobrú náladu. Lebo som si uvedomila, že veci sú fajn, ľudia okolo mňa sú ešte lepší a aspoň trocha si môžeme oddýchnuť od školy. Už mi stačí len slnko a takých 15 stupňov nad nulou.

A ako sa máte vy? Prajem vám pekný večer a ešte krajší piatok! :)