niečo málo o darčekoch a iných radostiach .

Dávam si tritisíc osemstopäťdesiatedruhé predsavzatie, že budem viac fotiť. A nabijem si foťák. 

"Čo by si chcela na Vianoce?" je otázka, ktorú momentálne často dostávam a aj ju kladiem ostatným. Po prvé, nedokážem na ňu odpovedať, pretože sama neviem, po čom materiálnom prahnem a chcela by som si odložiť do skrine. Po druhé, aj keď je niečo, čo by som naozaj chcela, nemôžem to povedať, pretože cena tej veci prevyšuje stovku a ja sa tvárim, že som skromná. Rada darčeky nakupujem pre ostatných (áno, aj pre seba). Ani mi srdce netrhá, že míňam peniaze na iných (keď nejaké mám), lebo ma teší, keď niekomu môžem urobiť radosť. Škoda len, že väčšinou neviem, ako.

Oficiálne sa to vianočné šialenstvo už asi začalo. Na vianočných trhoch je kvantum ľudí, adventný kalendár som prvý raz dostala ešte skôr ako na Mikuláša a o vianočným kolekciách, ktoré sa tvária, že sú veľmi veľmi výhodné, radšej pomlčím. Ale okrem toho sú tieto dni super, lebo mám čas na veci, čo ma bavia. A naším momentálne najčastejším útočiskom je moods bakery, kde majú skvelý kokosový koláč, ktorým nikdy nepohrdneme. ak môžete, choďte ho niekedy ochutnať.

Teraz by som sa asi mala ísť trocha učiť, čítať povinne Pushkina a rozmýšľať o tom, kedy, čo a komu kúpim (a prípadne dať naozaj nabiť ten foťák). Pekný víkend!