Maj sa, marec!

“Tomorrow is a new day with no mistakes in it... Yet.”  Anne of  Green Gables

Tento týždeň sa zdá byť nekonečný. bodka. Vlečie sa a vlečie, i napriek tomu, že sme v utorok ostali doma vďaka panne Márii  pánom, ktorí prišli s výmyslom štátneho sviatku. Dnešok v škole bol snáď ešte nekonečnejší, ale i tak ma tieto dni obohatili o niekoľko nových poznatkov.

• číslo 1. nie som milovníčka prírodovedných predmetov. Už dávnom viem, že fyzika, chémia alebo biológia nepatria medzi mojich favoritov, no dnešný deň ma v tom ešte viacnásobne utvrdil. Po kombinácii matika, fyzika, geografia a chémia, sa cítim jemne vyfľusnutá a stále nechcem uveriť tomu, že ma to čaká každý týždeň po celý rok. Ale, pravda, sú aj oveľa horšie veci, takže sa s tým len naučím žiť ← toto je pravdepodobne len prvotná reakcia.

• číslo 2. oplatí sa bežať na skorší autobus, ak je klimatizovaný (zdroj: 32°C v septembri),

• číslo 3. ako sa hovorí, do tretice všetko dobré (alebo aby to tu nebolo akési pesimistické). Mám rada (nezbožňujem, len mám rada. zatiaľ!) prechádzky a turistiku. Keď už bol ten deň voľna, rozhodli sme sa ho využiť a stráviť pár hodín vonku. Avšak i napriek môjmu, už pozitívnemu, vzťahu k prechádzkam, nenávidím, a to ozaj nenávidím, keď nepoznám cieľ nášho, nazvime to, putovania. Bývam z toho dosť nesvoja, pretože som taká viac zorganizovaná osoba a vždy potrebujem vedieť, ako dlho pôjdeme, kam nakoniec prídeme a tak ďalej. Veľmi sa mi táto vlastnosť nepáči, ale zatiaľ som nenašla spôsob, ako ju zmeniť.

Tieto fotky sú práve z toho jedného voľného dňa a 14 kilometrovej prechádzky po, žiaľ, asfaltovej ceste. Nemôžem tvrdiť, že som fotkami perfektne spokojná (ani po mini úpravách). Bolo naozaj zvláštne svetlo a niektoré som sa snažila odfotiť prvý krát bez automatiky.

A aký ste mali týždeň vy? :)