Norway | Day 7 : Ako sme v mačkách chodili po ľadovci

08:53:00

Hlavný program dňa -  návšteva časti najväčšieho ľadovca Európy - Nigardsbreen. Kto by to bol povedal, že chodenie po ľadovci môže byť tak zábavné ...

( Necelé dva týždne som strávila cestovaním po Nórsku (a zopár iných krajinách). Najbližší týždeň môžete našu cestu ešte raz prežiť spolu so mnou, tu na blogu. Všetko je písané formou denníka, v omámení nórskou krajinou - takže všetko berte trocha s rezervou. Pekné čítanie! )

P1170612

Ráno bolo zamračené (prvý krát počas nášho tripu !). Prišli sme na parkovisko pod ľadovcom, kde sme sa dozvedeli, že kartou sa dá za lístky platiť len v centre. Tak sme sa vrátili, kúpili lístky na hodinovú prechádzku (vraj family tour) po ľadovci. Išli sme späť k ľadovcu, už druhý krát sme zaplatili ten istý cestný poplatok. A keďže ja som veľmi, zdôrazňujem veľmi, zimomravý človek a už aj na parkovisku bola obrovská zima (teraz sa smejem, lebo bolo 14°C), obliekla som si na termotričko flisovú bundu, navrch lyžiarsku vetrovku a pre istotu pod rifle aj termolegíny. Veď radšej nech mi je teplo, ako zima, však? Vyzliecť sa môžem hocikedy. Na nohách mám ponožky do -20°C a turistické topánky.

P1170582
P1170588

Ponáhľali sme sa k loďke, ktorá nás previezla k ľadovcu a potom takmer behom k miestu, kde sa stretávame so sprievodcom, lebo sme mali asi polhodinu (a pán v centre povedal, že to nestihneme). Prišli sme tam spotení (lyžiarska bunda robí svoje), zadýchaní a zisťujeme, že sme sa ponáhľali zbytočne, pretože trvá asi ďalšiu hodinu, kým vyrazíme.

NORGE

Akousi náhodou (zázrakom!), som uviazaná hneď za sprievodcom, takže niekedy vediem skupinku len ja. Haha. Chodenie po ľadovci je naozaj zaujímavý zážitok. V skupine 20 ľudí je to však dlhý, priam zdĺhavý proces. Sprievodca nám stále rozpráva o troloch a zabávame sa spolu na zopár ľuďoch, ktorým to chodenie po ľadovci až tak nejde a lano, na ktorom sme uviazaní, používajú ako zábradlie. (Nikdy to nerobte!)

P1170603
P1170596
P1170592P1170606P1170599

[22:57] Cestou sme sa ešte zastavili pri jednom vodopáde. Poobede som mala už dosť všetkých zákrut, strmých ciest, začal ma bolieť zub a celú cestu som driemala. Kúpili sme si jedlo ako chlieb, nejaké pomazánky, znova tie super ovsené Bixit keksy a pitie. Po asi 6 hodinách cesty sme pred deviatou dorazili do Bergenu. Konečne! Večer nás čakal tento nádherný výhľad na mesto, do ktorého zavítame zajtra. Dobrú noc!

DSC_3270

photos by my dear companion and me .

You Might Also Like

7 comments from you ♥

  1. bože, ja keď kukám na tie fotky, tak si robím také plány že odchod.!! :) raz tam aj ja pôjdem hádam, ale nezvládla by som sa asi štverať po tých oných :)

    ReplyDelete
  2. Pre upresnenie, jedna sa o "jazyk" ladovca Jostedalsbreen. Tento je najdlhsim (ca 80 km) ladovcom v Europe. Vrstva ladu je v niektorych miestach hruba 500 metrov. V 18tom storoci bol tento jazyk dlhsi o 4 kilometre. V 30tych rokoch 20.storocia sa skratil o 1,5 kilometra, vdaka comu vzniklo ladovcove jazero, po ktorom sme sa plavili na lodke.

    ReplyDelete
  3. ešteže vám pomohli "mačky"...inak neviem,neviem...krásna modrá...alebo belasá...

    ReplyDelete
  4. Moc hezké fotky. Letos o prázdninách jsem taky navštívila Norsko a hrozně se mi tam líbilo :)

    Young, wild and free

    ReplyDelete
  5. super článok, a tá posledná fotka! nádhera :)
    ľúbezná

    ReplyDelete

thank you for your comments!