Norway | Day 7 : Ako sme v mačkách chodili po ľadovci

Hlavný program dňa -  návšteva časti najväčšieho ľadovca Európy - Nigardsbreen. Kto by to bol povedal, že chodenie po ľadovci môže byť tak zábavné ...

( Necelé dva týždne som strávila cestovaním po Nórsku (a zopár iných krajinách). Najbližší týždeň môžete našu cestu ešte raz prežiť spolu so mnou, tu na blogu. Všetko je písané formou denníka, v omámení nórskou krajinou - takže všetko berte trocha s rezervou. Pekné čítanie! )

KLIK A ČÍTAJ ĎALEJ !

Ráno bolo zamračené (prvý krát počas nášho tripu !). Prišli sme na parkovisko pod ľadovcom, kde sme sa dozvedeli, že kartou sa dá za lístky platiť len v centre. Tak sme sa vrátili, kúpili lístky na hodinovú prechádzku (vraj family tour) po ľadovci. Išli sme späť k ľadovcu, už druhý krát sme zaplatili ten istý cestný poplatok. A keďže ja som veľmi, zdôrazňujem veľmi, zimomravý človek a už aj na parkovisku bola obrovská zima (teraz sa smejem, lebo bolo 14°C), obliekla som si na termotričko flisovú bundu, navrch lyžiarsku vetrovku a pre istotu pod rifle aj termolegíny. Veď radšej nech mi je teplo, ako zima, však? Vyzliecť sa môžem hocikedy. Na nohách mám ponožky do -20°C a turistické topánky.

Ponáhľali sme sa k loďke, ktorá nás previezla k ľadovcu a potom takmer behom k miestu, kde sa stretávame so sprievodcom, lebo sme mali asi polhodinu (a pán v centre povedal, že to nestihneme). Prišli sme tam spotení (lyžiarska bunda robí svoje), zadýchaní a zisťujeme, že sme sa ponáhľali zbytočne, pretože trvá asi ďalšiu hodinu, kým vyrazíme.



Akousi náhodou (zázrakom!), som uviazaná hneď za sprievodcom, takže niekedy vediem skupinku len ja. Haha. Chodenie po ľadovci je naozaj zaujímavý zážitok. V skupine 20 ľudí je to však dlhý, priam zdĺhavý proces. Sprievodca nám stále rozpráva o troloch a zabávame sa spolu na zopár ľuďoch, ktorým to chodenie po ľadovci až tak nejde a lano, na ktorom sme uviazaní, používajú ako zábradlie. (Nikdy to nerobte!)

[22:57] Cestou sme sa ešte zastavili pri jednom vodopáde. Poobede som mala už dosť všetkých zákrut, strmých ciest, začal ma bolieť zub a celú cestu som driemala. Kúpili sme si jedlo ako chlieb, nejaké pomazánky, znova tie super ovsené Bixit keksy a pitie. Po asi 6 hodinách cesty sme pred deviatou dorazili do Bergenu. Konečne! Večer nás čakal tento nádherný výhľad na mesto, do ktorého zavítame zajtra. Dobrú noc!

photos by my dear companion and me .